Prořezat švestku teď?

A inak sa tu akosi odbočilo od sliviek k orechom... Ja sa priznám, že režem od polovice februára (února), začal som jabloňami, cez hrušky, teraz v sobotu slivky a ringloty... akurát tie dve broskynky si nechám na kvet... možno to nie je celkom správne, ale ja proste režem vtedy, ked mám čas... v apríli bude na záhrade aj iná robota-trávu vyhrabať, pôdu rozkultivovať, hrach dostať do zeme čo najskôr (veľa-veľa hrášku)...a ja nemám záhradu pridome, ale na kopaniciach pri chalupe po predkoch... nie som tam každý deň...takže- z núdze cnosť, ajked možno to cnosť zrovna nie je...

Zdravím Vás Peter! Už som si na základe názoru pána Vítka myslel, že nikto vo veľkom orechy nepestuje a že autori najnovšej literatúry plácajú od nudy nezmysly. Priznám sa, že sa v príručkách moc rád neprehrabujem a radšej som v záhrade. Teraz strihám vinič, lebo neskôr je krehký a pri ohýbaní sa ťažne lámu. Začal som strihať jablone, najprv Braeburn, Pinovu, Galu, ktoré vďaka rodivosti a malým prírastkom potrebujú krátkym rezom povzbudiť rást. Presvetlenie koruny marhule si nechám až na máj, je dosť bujná a tam skorým rezom bujnosť podporiť nechcem. Broskyne som vlani rezal už v marci a v pohode. Tento rok sa mi zdá stále chladno, takže počkám s rezom až sa po nedeli oteplí. Koncom marca sa chcem pustiť do preočkovania druhej polovice starého vinohradu. Pozdravujte od Záhorákov Nové Mesto a Starú Turú! P.S. Včera sa pod nami triasla zem.

Na záhrade tento rok nič extra neplánujem, len zrejme zlikvidujem 3 staré choré marhule (no, staré... majú 15 rokov a odchádzajú, nerodia,...),dostal sa mi cez oplotenie zajac, mal som to síce nastriekané Aversolom, dokonca čerstvo, ale aj tak na palmetách zopár spodných konárov trocha poničil, nič hrozné však... zaujímavé, pustil sa hlavne do jabloní, troška okoštoval slivku, ale hrušiek sa ani nechytíl... to cca 3-4 roky dozadu mi ohrýzol na 2 jabloniach kôru dookola tak dôkladne, že vyschli... No nič, už sa teším, ako sa tento rok na záhrade namakám 

Moji dědové možná ořechy klátili, protože stromy byly před půl stoletím o něco menší než dnes. Teď jsou převážné části korun našich ořešáků mimo dosah bidla. Pokud ořešáky nenamrznou, je úroda taková, že nás myšlenky na zvyšování plodnosti prostě vůbec nenapadají (a to se dělíme s plchy, sojkami, příbuznými a známými). Máme to tak, že ořešáky plodí, my ořechy sbíráme, sušíme a konzumujeme. Celá péče o naše stromy spočívá v tom, že jednou za čas rozhodíme vápenec a shrabeme listí - a spokojenost na všech stranách. Právě tahle mnohaletá samozřejmost možná stojí za tím, že mi jiný přístup připadá překvapivý.

Mne skôr pripadá prekvapivá nedôvera v moderné názory či informácie odborníkov- autorov publikácií o pestovaní ovocných stromov. Pretože môj včerajší príspevok bol z nepochopiteľných dôvodov odstránený, dovoľujem si znova citovať publikáciu Řez ovocných dřevin z roku 2011 od autorov Josefa Susa a Tomáša Nečasa: "Dlouholeté pokusy prokázaly, že že u řezem neošetřovaných korun stromů (ořešáků) může být 50-70% jejich aktivní plochy neplodné. Naproti tomu, pokud je koruna pravidelně řezem ošetřována, sníží se procento neplodné plochy na akceptovatelných 30%." Myslím si, že k týmto štatistickým výsledkom sa dospelo vďaka veľkovýsadbám, nie zásluhou niekoľkých stromov pestovaných v záhradke. Medzi číslami 30 a 70 je veľký rozdiel. Skúste si ho predstaviť aj u tých niekoľkých stromov v podobe mhožstva nazberaných či orážaných orechov. Predávať najmä vylúpané orechy mi nepripadá nerentabilné, takže otázka úrodnosti pri malom počte stromov nie je až taká bezvýznamná. Orech je takisto ovocná plodina ako napr. jablone. Porovnajte si, koľko pozornosti venujeme jabloniam a koľko orechom?

Palo, to je logické. Pokud strom plodí na periferii koruny, je holý vnitřek koruny nevyužitý. Koule má velký obsah, ale malý povrch. Je to jako srovnávat vysokokmen a vřeteno. Pokud by v našich podmínkách rostly odrůdy s laterální plodností, bylo by možné zahustit výsadbu a využít konturový řez. Bohužel tu pěstujeme odrůdy s terminální plodností, které se chovají jinak.

Knihu z které citujete nemám. Produkční výsadby ořešáků v ČR prakticky neexistují. Nemá to smysl.

Na základe informácií od p.Vítka som zalovil v googlu ohľadne intenzívnych výsadieb orechov, ich rezu apod. Základné info je napr. na této stránke. Veľmi dobrý článok praktického odborníka Ing.M.Komžíka je na této stránke. Ing. Komžík v ňom potvrdzuje údaje rozoberané v tomto vlákne, ktoré sa stali terčom reakcií na moje príspevky:

"...pred výsadbou orechov je dôležité aj v nižších polohách vyberať lokality s dlhým vegetačným obdobím, čo najmenej ohrozované neskorými jarnými mrazmi."

"...citlivosť na veľké rany urobené v predjarí a začiatkom vegetácie- tieto sa pomalšie uzatvárajú a strom intenzívne slzí."

"v prípade hustých korún sa robí mierny presvetlovací rez (do dreva starého 3-4 roky), čím sa do určitej miery rozširuje zóna plodnosti z obvodu o niečo hlbšie do koruny.Na termín rezu sú rôzne názory..."

"pri pestovaní orechov v tesnej blízkosti lesných porastov dochádza k stratám na úrode, ktoré spôsobujú veveričky, plchy a vtáky."

Zaujímavý článok o intenzívnom pestovaní orechov v dedinke Buzitka- rodisku herečky Květy Fialovej, je na této stránke.

Písal som v jednom staršom vlákne, p.Oxalistriangularis, že som si z obrovského semena- papieráka vypestoval krásny orech rodiaci tie isté plody. Robiť výchovný rez na malom stromčeku orecha a rezať na jar dospelý strom, je veľký rozdiel- v množstve výronu miazgy. Správne tvarovaný a zdravý orech už nie je potrebné v dospelosti radikálne rezať. Kto má cit so živou prírodou, robí "průklest" až koncom leta, kedy naozaj orech najmenej "krváca". Zbavovať sa časti úrody včasnejším rezom mi nepripadá zdravé. Naši predkovia neboli hlúpi, aj keď si to p.M.V. nemyslí.

Aj keď vlákno je o reze sliviek, dovolím si ešte pár slov k orechom. Názory na ich rez sa dnes rôznia. V minulosti sa pri zbere plodov dlhými palicami súčasne orážali zahusťujúce konáre a koruna sa presvetlovala. Rebríky nikto do álejí či orechových sadov nevláčel. Podľa moderných autorov naučnej literatúry, napr.Josefa Susa a Tomáša Nečasa, orechy spolu s broskyňami patria k drevinám s najvyššou regeneračnou schopnosťou. Optimálny termín rezu (udržiavacieho) je podľa nich v čase od vyrašenia listov do konca mája, alebo (presvetlovací) v priebehu augusta. V tomto čase podľa autorov orechy minimálne ronia miazgu. Je zaujímavé, že ani po augustovom reze sa podľa autorov rany nezahoja a hrozí poškodenie mrazom. Zrejme záleží na priemere odrezaných či odlomených konárov. Nebolo by zlé porovnať stav premrznutia korún po zime u skupiny orechov presvetlených v septembri počas otĺkania plodov a u skupiny stromov rezaných v súlade s radami autorov na začiatku augusta, aj za cenu straty časti úrody. Na záver: Vedeli ste, že vlašské orechy sa dožívajú aj niekoľko sto rokov? 

Zdravim, ja som posledne dva roky skusal rezat orechy tak ako som pisal, ci ze ked mali prirastky cca 5-10 cm, rezal som aj silne konare a musim cestne prehlasit ze ziadne ronenie miazgy, som nezaznamenal.

To ze sa semenace vlaskeho orecha dozivaju vela rokov viem, nakolko v dedine v ktorej byvam, bola v davnejsej minulosti orecharen (orechovy sad) a este dodnes z nej ostalo par statnych orechov. P.Z.