Jak daleko pálivé papriky od nepálivých

Nemám vzdělání botanika či vystudovanou fytotechniku, proto opisuji z příručky pro zahrádkáře: Morfologie, věda o utváření rostliny, nám dokáže odpovědět na některé pěstitelské problémy. Víte co mají společného morfologie papriky a kukuřice? Tyto dvě plodiny jsou botanicky vzdálené, ale ze všech zelenin pouze u nich je pletivo, které se vyvíjí v plodu až po opylení, konzumní částí. U kukuřice je to endosperm semene, u papriky placenta a žilky v plodu. Paprika je sice fakultativně samosprašná - tvoří plody a semena v nich po samoopylení, při přítomnosti opylovačů a vyšší teplotě je ale poměrně velká pravděpodobnost přenosu pylu / až 20%/. Když včela přenese pyl z pálivé papriky na sladkou pletivo placenty a žilky v takto opyleném plodu mohou pálit. Ne hodně, většinou tak, jak to známe u paprik typu PCR. Tolik opis. Nejde o žádné zmutování rostlin. Sama každý rok ve skleníku mezi množstvím nepálivých paprik pěstuji několik málo rostlin čili papriček do guláše. Sladké mi nikdy nepálily.    Jiřina

I kdyý nepěstuji sladké papriky tak jsou to pro mě nové zajímavé informace. Pochopitelně žílky=žebra (z anglického nervure-žilka, žebro). Díky. Jinak ochranná vzdálenost dle ČSN je pro lilkovité rostliny 100 m (zamezení křížení při semenářské činnosti).

           Mr Big

Aká je to odroda papriky ktorú pestujete v skleníku? Može sa pestovať aj volne v záhrade v nížinatej oblasti? Z detstva si pamatám z konca sezóny papriku, ktorú vozili od maďarských hraníc a pálila ako čert, ale keď se dali preč rebrá a dužina sa přešla nožom bola výborná. Nie je to PCR a nemožem zistiť jej názov. Má žlzozelenú farbu, je stredne dužinatá a nečervenie. Neviete tiež náhodou názov odrody prvých parík, ktoré sú svetlo zelené, pálivé, dlhé, špicaté a vozia ich z Maďarska. Teraz ich majů v PENY, ale nepália. Ak niekto vie ich názov, napíšte ho prosím. Nejedná sa o papriku s názvom Horská.

Tá paprika, ktorú pestujeme v skleníku sa volá Antea. Keď dozrie, tak ale sčervenie, predtým je skôr zelená, ako žltozelená. Má celkom veľké plody, hrubú stenu. Určite existuje takýchto odrôd viac, ťažko povedať, čo ste vozili od maďarských hraníc. Štipľavosť je (aspoň podľa mňa) dosť výrazná, preto má univerzálne využitie - keď chcete niečo štipľavé rebrá necháte, keď sladké tak ich vyrežete. Ako sa jej bude dariť vonku, v nížinatej oblasti posúdiť neviem, zatiaľ sme ju vždy pestovali v skleníku. Som zo stredného Slovenska a tu ak chceme dobré výsledky, treba skleník. Zbytkovú papriku, ktorá sa nezmestí do skleníka, sadíme von do záhrady, taktiež aj pár štipľavých (ktoré obľubujú iba niektorí členovia rodiny). Paprika z vonku sa ale vydarí iba v niektorých teplých rokoch. Predpokladám, že podobne na tom bude aj Antea.

Názov druhých -  žltých, skorých paprík netuším. Ja som skôr na sladké, ako štipľavé. Možno nejaké baranie alebo kozie rohy...  Iní možno poradia viac.

Ďakujem za typ. Pokúsim sa kúpiť Anteu a dať ju mimo skleník. V Polabskej nížine by nemusela mať problém. Medzitým som objavila na stránkach záhradkárstva Klívia z Bratislavy papriku, ktorá by mohla odpovedať tej mojej, ale asi sa v tej dobe ináč volala. Na Slovensku už nežijem 20 rokov a svokra, ktorá ju pestovala už nežije. Pripájam popisku papriky : "SZENTESI PIACOS  = paprika ktorú som hľadala (trh z Martina, stredne pálivá, výborná na plnenie kapustou) nedeterminantná odroda je určená na rýchlenie a skoré poľné pestovanie, plody sú typu PCR, previslé, dlhý ihlan, mierne pálivé, korenistej chuti, svetlozelenej farby, v botanickej zrelosti červenej, dĺžka plodu okolo 14cm, šírka asi 5,5cm, hrúbka steny je 4,7mm, váha okolo 80g lahôdkou je plnená kapustou". Pokúsim sa ju dať poslať k maminke na Slovensko.

Ano, nebudou pálit.

Je jedno či si pametate, koukněte se pár postů výše, tam to máte popsané. Pálit můžou. Což neznamená, že budou.