kdy postřik proti přezimujícim škůdcum

To ani ne. S chorobami se dá bojovat, s chladným podnebím nikoli. Ať jsem dal stromům jakoukoli péči, jablka zmíněných odrůd se nedala svojí velikostí ani chutí srovnat se stejnými z jižní Moravy, Slovenska či Polabí. Když už jsem se chystal odrůdy vyměnit, přišel teplý rok, kdy plody byly jako z výstavy, jenže to bylo tak jednou za 5 let. 
   Dospěl jsem k přesvědčení, že jsem se měl držet osvědčených místních odrůd, že dobře vyzrálé Gustavovo či Smiřické je lepší než nepodařený Golden. Naštěstí se tou dobou začaly šířit novinky ze Střížovic - Šampion, Rubín, Krasava, Karmen, které dokázaly i v horších letech přinést plody plně srovnatelné s nejlepšími teplomilnými odrůdami.

Dobrý večer! Skúsenosti pána Miloša dokazujú, že dosť veľa záleží na voľbe vhodnej odrody. Asi by mal človek pred výsadbou pochodiť susedov a spýtať sa na skúsenosti s pestovanými sortami. O francúzskej Florine sa píše, že je teplomilnejšia. Mne napr. palmeta Floriny jeden rok z polovice vymrzla, ale nechcem strašiť, mohla to byť náhoda. Je síce 100% rezistentná, ale k najúrodnejším v mojej záhradke nepatrí. Jablká má výstavné, voňavé a sladké. Šupka výrazne vyfarbená, ale trocha pevnejšia. Rajka má u mňa krátku skladovateľnosť, nížina a teplé polohy z nej robia jesennú sortu. Ak nie je konzumná zrelosť za zenitom, je Rajka príjemná, šťavnatá, navinule sladká, s jemnou suchou šupkou, ale farba smutná, skôr hnedočervená. Na reklamnej foto zo Střížovic má ohnivo červenú farbu. Možno je to vyššou polohou pestovania fotenej jablone? V minulom roku bol v ČR chuťovo najviac hodnotený Orion. Vlani mi uzráli prvé jablká, zatiaľ nie som chuťou moc nadšený. Tento rok má opäť iba 3 kvety. Neviem, kde robím chybu. Vaša poloha na Považí nemusí být zlá pre jablone. Ja som kupoval stromky prevažne v Plantexe pri Piešťanoch. Majú tam aj veľké sady a pestujú okrem Goldenov či Braeburnov aj Granny Smith a pritom to nie je vyložene teplá poloha. Vlani som si overil, že z nestriekaných nerezistentov nemá človek nič, takže ostávam verný rezistentom. Tento mesiac som prevrúbľovával Red Topazom, Lipnom a Rozelou. Mám aj vrúble letnej Ametyst, tak skúsim aj tu. Nech sa Vám darí, držím palce. Paľo

Z príspevku pána Vlastimila som sa dozvedel hlavne to, že má takisto dobré skúsenosti s rezistentmi typu Rajka, Orion, Rozela. Dalo by sa pokračovať: Florina, Angold, Sirius... Podarilo sa konečne vypestovať odolné a zároveň chutné odrody. A nie je ich málo.O takom niečom sme v 80.rokoch ani nesnívali. A prečo ich mám v záhradke minimálne červivé? Neviem. Asi som jediným postrekom za rok- proti voškám "súčasne zničil obidve generácie obaľovača." Ale teraz vážne: Je dobré, že viacerí pozorujú rozdiely v napadnutí obaľovačom aj medzi rezistentmi. Chcelo by to názor výzkumníka, ktorý by potvrdil, či to súvisí aj so šľachtením. Slovo "demagógia" je neadekvátne. Domnienku nemôžete predsa pokladať za vedecky podložený fakt. Alebo neveríte na zdravý úsudok čitateľov? Paľo

Koupil jsem si zase Deltastop CP, feromonový lapák na obaleče jablečného (podle počtu ulovených samců se stanoví termín postřiku). A tam se praví: Lapače přednostně vyvěste na stromy odrůd obzvlášť atraktivních pro obaleče jablečného (Oldenburgovo, Idared, James Ggrieve, Rubín, Šampion).

Pane Pal'o, co se týče té chemie, pokud byste tento nesmiřitelný postoj vyžadoval vždy, umřete hlady.Vše co se na polích pěstuje je chemicky ošetřováno.Jde jen o to omezit tyto postřiky na rozumnou a přijatelnou míru na vlastní zahradě zvlášť.Teď k mému systému ochrany.Jeden postřik proti přezimujícím škůdcům (Oleoekol).Dva postřiky proti strupovitosti - ve stádiu růžového poupěte (střídám obrok Zato nebo Baycor) a po odkvětu (Discus).Obaleč - 1.generace (Biobit XL nebo Integro). - 2.generace (Madex 3). Biobit XL-ochranná lhůta 0 (trošku nižší účinnost).Madex 3 (virus granulózy obaleče jablečného)-ochranná lhůta 0,účinností se vyrovná insekticidům.Bohužel se Madex 3 nesmí používat na obě generace, mohlo by dojít k rezistenci obaleče na tento přípravek.V jednom příspěvku uvádíte postřik insekticidem a zahubením obou generací obaleče jablečného.Pane Pal'o, to je neproveditelné.Když to shrnu tzv.chemii používám maximálně 3x nebo 4x ročně a vždy jen v počáteční fázi vývoje, směrem ke sklizni zásadně neošetřuji.Když se nad tím zamyslíte, můj poslední zásah chemií je uskutečněn v první dekádě června (tedy min.3 měsíce před sklizní).Používám dobu zásahu a přípravky splňující přísná kriteria pro ovoce používané pro výrobu dětské výživy.Je toto snad chemické běsnění? S pozdravem - Mičurin II

Dobrý deň pán Vlastimil! Ale ste sa do mňa "obul!" Nehnevám sa a takisto Vám nevyčítam, že ste nepochopil humornú nadsádzku(v uvozovkách) v mojom staršom príspevku: "Asi som jediným postrekom za rok- proti voškám "súčasne zničil obidve generácie obaľovača." Ale teraz vážne..." Dal som tým najavo, že aj pri použití iba 1 insekticídu pri jabloniach som nemal problémy s obaľovačmi. Insekticídy nepovažujem pre ľudské zdravie až tak nebezpečné ako organické fungicídy. Môj postoj k nim nie je nezmieriteľný a nevidím boj s chorobami ovocnín čierno-bielo. Písal som, že v niektorých prípadoch (napr.moníliová spála) sa im nevyhneme. Uprednostňujem ale šetrnejšie metódy a zásahy a chemický boj považujem za poslednú eventualitu po vyčerpaní všetkých možností. Váš postup s použitím Biobitu sa mi páči. Vážim si ľudí, ktorí pristupujú k pestovaní s rozumom a srdcom a ktorých zaujíma, ako bude vyzerať príroda okolo nás o 20 či 50 rokov. Už aj tie GMR sú prijateľnejšie riziko ako stupňujúca chemizácia. Všimnite si, ako rastie výmera výsadieb rezistentných odrôd viniča, kde sa často celý chemický postup ošetrenia fungicídmi scvrknul na postrek neškodnou meďou a sírou. Týmto odborníkom fandím a držím im palce. Paľo

Palo, chapem vase obavy z chemie. Latky pouzivane ako insekticidy ci fungicidy nie su zrovna zdrave... ale nastastie rozsiahli vedecky vyskum v tomto obore vyselektoval take latky, ktore zatazuju prostredie co najkratsi cas. Po urcitom case sa rozkladaju na neskodne resp. menej skodlive latky, ci uz ucinkom fotochemie, oxidacie alebo inymi procesmi.

Na druhej strane chemiou neosetrene plodiny napadnute skodcami ci chorobami casto podliehaju sekundarnym infekciam, ktopre sposobuju akumulaciu inych jedov, a to jedov bio povodu. Prtikladom mozu byt aflatoxiny. Su to velmi jedovate latky a na skodu su velmi stabilne. Tak stabilne, ze sa akumuluju v tele, resp. ak sa aj postupne rozkladaju, tak na produkty ktore maju vyrazny karcinogenny prostriedok. Mozno aj preto niektore plodiny v krajinach s vysokou vzdusnou vlhkostou potrebuju certifikat a atest na aplikovanie fungicidnych pripravkov spojenych s dostatocnou kontrolou rastu nebezpecnych mikroorganizmov. Su krajiny, kde napriklad je zakonom dana norma na pestovanie podzemnice olejnej len spolu s fungicidnou prevenciou plesni. Iank sa prisne zakazuje, a cuduj sa svete je to kvoli zdraviu konzumentov.

Analyzou potravin ako su obilniny a rozne druhy orechov sa v 90 % odmera urcita hladina aflatoxinov. Vyhnut sa tomu neda, pretoze organizmy co ich produkuju su vsade, dolezite je len mnozstvo tychto organizmov. Vo velmmi malych mnozstvach, neprekracujucich normu sa s nimi telo dokaze vysporiadat. Preto si naopak myslim, ze moze byt hazardom neaplikovat v niektorych pripadoch fungicidne pripravky. Vzdy sa najdu pseudonabozenske skupiny, ktore budu tvrdit nieco ine, ze chemia do polnohospodarstva nepatri. Zial, kym nerozkazeme pocasiu alebo nebudeme pestovat vsetky plodiny v kvazi sterilnych sklenikoch, chemii sa nevyhneme.

Shodou okolností jsem měl loni možnost nahlédnout před sklizní do porostu pšenice, pěstované ekologicky. Klasy plné braničnatek a nebezpečných fusarios(je pravda, že loni byl velmi nepříznivý rok). Ale vajíčka, ani jiné produkty živočišného původu bych si z té ekofarmy nekoupil.

Dobrý večer! V mnohom, čo ste napísal, máte pravdu. O plesni Aspergillus flavus a jej termostabilných produktoch-aflatoxínoch tiež niečo viem, majú vzťah k mojej profesii. Mám ale dojem, že ste trochu zabúdol, že diskúsia sa točí okolo chemického ošetrovania jabloní v stredoeurópskom regióne. Tu nám nehrozí tropická vlhkosť a pestovanie podzemnice olejnej je téma na celkom inú diskúsiu. Aspergillus Vám narastie na čomkoľvek, najnebezpečnejší je na zeleru v pivnici. To sú naozaj silné kancerogény rastlinného pôvodu. Ak byste pozornejšie čítal moje príspevky, zistil byste, že nemám obavy z chémie, ale z rozsahu jej používania. Takisto by som netvrdil, že otázku reziduí vždy vyrieši UV-žiarenie či vzdušný kyslík. Záleží, kde všade sa tieto látky dostanú. Nechajme tento problém laboratóriám, ale myslím si, že vzájomný byznis medzi výrobcami pesticídov a odberateľmi stimuluje predovšetkým vývoj nových účinnejších a razantnejších preparátov. Výzkum reziduí a ich dopad na prírodu a zdravie nie sú až tak lukratívne. Myslíte, že v rozvojových krajinách táto otázka niekoho trápi? Pravda, chemické ošetrenie je účinné a prináša rýchlo výsledky. Rozumný človek si našťastie zváži a porovná hodnoty: čo získal a čo stratil? Práve obavy z chémie, prísne normy pri pestovaní určitých komodít a používaní ochranných látok a snaha znížiť náklady na chemizáciu sú dôvodom k šľachteniu a pestovaniu rezistentných krížencov alebo geneticky modifikovaných rastlín. Táto cesta sa ukazuje ako správnejšia. O zdraví konzumentov pri fungicídnom preventívnom ošetrovaní podzemnice môžete iba snívať. Dôvodom je hlavne prevencia strát. Ani netušíte, koľko aflatoxínov je napriek ošetreniu v arašídoch. Podobne "zdravé" sú napr. supermarketové jablká z tirolských veľkosadov. Dobrú noc! Paľo

OK. Aspergilus nerastie bezne na vsetkych plodinach ale podobne s inymi hubami rastie napr. na poskodenych plodinach alebo plodinach napadnutych inymi chorobami. Co je horsie, mycelium nevidite, iba sporulaciu ako posledne stadium rastu. Pritomnost huby v tkanive casto nie je vidiet ale je pravdepodobnejsie pri poskodeni plodin, povedzme uplne inou chorobou ci skodcom. Zial cervave jablcko nie je zle ze ma cervika ale mozu sa vyskytnut dalsie druhotne infekcie. Humorna jedna prihoda: Jedneho znameho profesora v rakusku ponukla predavacka ovocim, nie moc pekneho vzhladu, ale vypestovaneho bez chemie. On ze nie, ze radsej da prednost ovociu vypestovaneho "za asistencie" spravnych chemikalii. Rakuski zelene ladeni zakaznici len neveriacky krutili hlavou.