Vaše nejoblíbenější top odrůda angreštu
|
|
|
|
|
|
|
 |
|
|
host - 161.152 (?)
8.11.2011 19:24
Z bobuľového ovocia ma vždy najviac lákali červené veľkoplodé a skoré sorty egreša dozrievajúce začiatkom júla, kedy je ešte prvé ovocie tohto druhu v záhradke vzácne. Červené sorty majú pri plnom dozretí veľmi príjemnú arómu- lepšiu ako biele. Striekať fungicídmi nechcem, takže z tolerantných až rezistentných a súčasne veľkoplodých odrôd sa veľa vyberať nedá. Pestujem Remarku a o 2 týždne neskorší Martlet. Remarka je chutnejšia a úrodnejšia. Neguš kúpený v Droždíne som zlikvidoval, mal mrňavé drobné plody a zelené výhonky silno trpeli bielou múkovkou.Od kamaráta som získal zakorenený rezok Moskovského beztŕňového. Jedol som ho, červené plody sú veľké a chutné. Na budúcu sezónu dopestujem pravokorenný stromček, takže rodiť bude až o ďalší rok. Z bielych odrôd pestujem veľkoplodú Invictu, Prim a netolerantný Viking, ktorý som prevrúbľoval Primom. Pred pár rokmi som si zakorenil pár halúzok bieleho egreša. V tomto roku prvýkrát zarodil. Odrodu nepoznám, ale je fantastický- sladký, aromatický a stále tvrdý. Prim a Invicta pri dozrievaní mäknú a sú stále sladko-kyslasté, žiadny zázrak v chuti. Napriek tomu, že ničím nestriekam, zdravotný stav všetkých egrešov je bez chybičky. Americké padlí som mal iba na súdečkovitom Vikingovi v čase pred preštepením. S odrodou Králíčkův červený Vám bohužiaľ, pán Juraj, neporadím. Paľo
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
host - 156.151 (?), 9.11.2011 20:34
Že by niekomu vadila farba kompótu alebo džemu, to čítam prvý raz. Chuť a vôňa je podľa mňa dôležitejšia. Domáce džemy dostávajú hnedastý nádych vďaka karamelizácii cukrov pri teplotách nad +80, takže veľký rozdiel v "kráse" výrobkov nevidím. Konzervárne varia džemy alebo marmelády (marmeláda je teraz označenie iba pre výrobky z citrusov) v kotloch so zníženým atmosférickým tlakom nad hladinou, čím dosiahnu var pri nižších teplotách a výrobky si zachovávajú čerstvejšiu chuť aj farbu. Egrešový kompôt má aj iné, málo známe účinky: Keď mala dcérka v detstve horúčku a nezaberal Acylpyrin ani Anopyrin, kompôt z egrešov zázračne znížil teplotu hneď na prvý raz. Chuť červených egrešov sa mi v mladosti zafixovala v čichovej pamäti. Vtedy som zo zmesi nazberaných plodov vyberal iba červené, lebo boli zvláštne lahodné a aromatické. Pestoval som na bývalej záhradke tmavočervenú podlhovastú hladkú veľkoplodú odrodu. Pri prezretí boli plody až čierne a prehnane aromatické. Nepáči sa mi, keď egreš pri dozrievaní mäkne ako plastelína. To je prípad Invicty aj Primu. O ich priemernej chuti som už viackrát písal. Podobné je to s Martletom. Zdá sa, že nové rezistenty kvalitou plodov zatiaľ nedostihli chuť starých odrôd vnímavých k americkému padlí. Paľo
|
|
|
|
|
|
|
vyslouzil - Diamantový Zahrádkář  (18316) - 65.50 (?), 10.11.2011 10:26
Nechci se tahat o slovíčka, ale cukr při teplotě 80 st asi nekaramelizuje. Tipl bych tak nad 110 st. Marmeláda (dřem) z meruněk je žlutooranžová, z malin a jahod jásavě červená, z rynglí a angreštu zelená, černý rybíz, aronie, tmavcorudá. Tedy aspoň u nás. Červený angrešt dává nevýrazně narůžovělou barvu, Nám se prostě nelíbí. Možná jsem jediný, kdo si myslí, že potravina by, krom chuti a vůně, měla i dobře vypadat, nevím.
Je pravda, že překročíme-li teplotu a čas vaření marmelády příliš - většinou při přípravě většího množství, kde se dlouho odpařue - marmeláda karamelizací hnědne a získá po karamelu i příchuť. Ta je někdy dokonce žádoucí - třeba u povidel, ale to už je jiná kapitola.
|
|
|
|
|
|
|
|
host - 134.245 (?), 10.11.2011 22:30
Keď vyrábam sirup z čerstvého ovocia, odstavujem ho už pri teplote cca +80 a hlavne stále miešam celý objem, pretože pri dne hrnca sú teploty výrazne vyššie o dochádza k nežiadúcej karamelizácii. Sirup vyššími teplotami získava varnú príchuť a ubúda čerstvosť ovocnej chuti. Vytvoriť podmienky ako v konzervárni, kde pri zníženom atmosférickom tlaku sirup alebo džem vrie už pri +60-70, sa bohužiaľ v domácnosti nedá. Preto je lepšie napr. z malín vyrábať sirup studenou cestou- macerovaním spolu s kys.citrónovou. Rozdiel medzi vareným a takýmto sirupom je obrovský. Neviem, či je žiadúca karamelová príchuť u egrešového džemu, ale jeho farba mi produkt z bielych egrešov rozhodne nepripomína. Ani vzdialene. Červený egreš nie je višňa. Výrazne červenú farbu z červeného egreša neurobí ani konzerváreň- bez pridania farbív. Ale kto- okrem Vás- vyžaduje u egrešového džemu výraznú červenú farbu? Ak Vám pripadá málo červený, pridajte si pri varení toho narúžovelého džemu trochu prírodného farbiva používaného napr. na dofarbovanie vín. Kúpite ho v predajni s vinárskymi potrebami. Paľo
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
 |
|
|
