Vylamování květů u mladých stromků

Vylamování květů u mladých stromků

Pán Palo, vážím si Vás, ale n eměšajte jabloká s hruškami. Letos je na vláhu zvláště příznivý rok- pro některé kraje až značně nepříznivý. Jak byste asi dosáhl "tej zdravej zelenej farby" v roce extrémního sucha, kdy kořeny nejsou schopny bez vody přijmout jakoukoliv výživu. Nebo na extrémně vápenatých půdách, kde rostlina není schopna přijmout fosfor a draslo jako velmi důležité prvky. Bez listové výživy byste boli v ...

Toto není žádný Incest, proti Vám, ale holá skutečnost.

Wendy

Nekomentujem štýl vyjadrovania p.Wendyho. Možno by nebol taký rozčúlený, keby pozornejšie čítal, čo sa vo vlákne píše o listovej výžive. Nehovoríme predsa o extrémnych situáciách, prevápnených pozemkoch a poruchách výživy, ale o bežných pestovateľských podmienkach v malých záhradkách a záhradách. Ak byste pôdu nechali preschnúť tak hlboko, že korene nebudú schopné prijímať vodu a spolu s ňou živiny, tak potom už nemusíte rastline dávať žiadnu listovú výživu, ale zaspievajte jej rovno circum dedérum. Listová výživa v podobe niekoľkých postrekov mechanickým chrbtovým postrekovačom, kedy 80 % hnojiva stečie z listov na povrch pôdy, nie je samospasiteľná. Vpodstate ide opäť o koreňovú výživu. Rovnaký princíp príjmu živín rozpustených vo vode vlásečnicami rastlín využívajú v čase horúčav alebo v suchých oblastiach systémy kvapkovej závlahy. Zachovajme slušnosť, pohodovú diskúsnu atmosféru a nenechajme "zlostí cloumat svůj majestát."

Malý dovetok k predchádzajúcemu vstupu: Myslím, že nikto nespochybňuje existenciu úspešného systému difúsne rozptýleného hnojenia na list vo veľkosadoch za bezveterného počasia- na Západe aj u nás. Broskyne sú však spomedzi kôstkovín najviac náročné na príjem dusíka- ideálne v organickej podobe, teda v pôde, ktorý by mal koreľovať s rastovými vlnami v prvej polovici sezóny. Počas suchej jari sú účinky hnojenia na list samozrejme výraznejšie. Napriek tomu kontakt vlasových korienkov so sorpčným ílovito- humusovým komplexom v pôde a vzájomná výmena kationtov, aniontov a plynov ostávajú stále základným spôsobom výživy. Čisto listová výživa neexistuje, lebo vždy určitá časť postreku stečie do pôdy, kde je prijímaný koreňmi...

Potrebné však je, aby bolo po aplikácii aspoň týždeň suché počasie. Zmes listového hnojiva spolu so zmáčadlom sa potrebuje fixovať na kutikulu listov, pričom prienik jednotlivých zlúčenín do parenchýmu listov je časovo rozdielny. Niektoré kovové prvky na to potrebujú až 2 týždne. Keď tento film predčasne spláchne dážď, ide opäť o koreňovú výživu.

Jako odpověď na toto tvrzení uvádí skrytý pisatel toto:

Postřik účinkuje jen dokud je vlhký. Když uschne, už se do listů nedostane. Stačí asi půl hodiny, aby po postřiku nepršelo, ne týden.  Smáčedlo se nefixuje, to jen snižuje povrchové napětí tekutiny, aby neopadalo v kapkách.

Smacedlo do postriku pridavam, jen kdyz obsahuje pesticidy. Pokud obsahuje pouze hnojivo na list, tak nikoliv. Jak Silwet tak Jar mi subjektivne prilis ekologicke nepripadaji a u hnojiva na list povazuji jejich aplikaci za zbytecnou. J.R.

Skrytý pisateľ sa nemusí skrývať, vyjadrujeme tu slobodný názor, s ktorým sa môže a nemusí súhlasiť, môže sa mu veriť alebo neveriť- každý co je mu libo. Uveril som odborným článkom o princípe účinku moderných organosilikónových zmáčadiel na prestup chemických látok cez kutikulu listov, na ktoré som fórum upozornil minulý rok a verím v ich serióznosť. V tabulke boli vyčíslené počty dní, ktoré potrebujú jednotlivé prvky na prestup cez pokožku listov do palisádového parenchýmu. Rozdiely boli rádovo v týždňoch. Prepáčte, že sa mi už nechce loviť v archíve fóra.

Zmáčadlá v stopových množstvách nepokladám za škodlivé pre rastliny či ekopestovanie. Naopak, umožňujú lepší prienik ochranných a výživných látok do rastliny a tým urýchlujú ich účinnok a znižujú potrebu vysokých aplikačných dávok. Ale to istotne všetci poznáme. 

Nevim, zda si umyvate ovoce, napr. jahody ve vode, kde je par kapek Jaru. Ja tedy ne a ve vode se Silwetem bych si je neumyval urcite. O potrebe vysokych aplikacnich davek nelze u hnojiva list hovorit a pouziti smacedla Silwet je navic u samostatneho hnojiva na list neekonomicke (alespon pro male pestitele). J.R.

Zmáčadlo obsahujú aj niektoré namiešané listové hnojivá predávané s rozprašovačom, pane J.R. Napr. hnojivá na okrasné rastliny, ktoré majú silnejšiu kutikulu na listoch. Výrobca istotne vie, čo robí, účinok hnojiva je intenzívnejší. Najviac sa ale moderné zmáčadlá uplatňujú v kombinácii s postrekovými pesticídmi, stačí zadať do googlu pár slov a otvoria sa fóra, na ktorých sa použitie zmáčadiel pretrasiava. Neviem, či Vy aplikujete postreky na dozrievajúce plody, uvádzate príklad jahôd, ale ja k tomu nevidím najmenší dôvod. A umývať jahody JARou- to snád nemyslíte vážne? O efektívnosti použitia moderných zmáčadiel pri chemickej ochrane a kombinovaných postrekoch na list nemusíte pochybovať, stačí si trocha zagooglovať a nájdete množstvo verohodných informácií. Peniaze utratené za neškodný a účinný preparát neľutujem. V minulosti som používal do kombinácie fungicídov a listového hnojiva v postrekovači Citowet, dnes Silwet. Nové preparáty- zmáčadlá stále pribúdajú. Treba ešte poznamenať, že účinnosť postreku na list sa zvyšuje aj kvalitou rozptýlenia roztoku pri aplikácii. Aerosolové postrekovače vytvárajú akúsi hmlu, ktorá sa lepšie prilepí najmä na dôležitú spodnú stranu listov a na zem spadne minimum chémie. Je to dôležité najmä u kontaktných prípravkov, kde musí byť pokrytých 100% povrchu rastliny. U mechanických ručných postrekovačov ani s tou nejjemnejšiou tryskou takýto aerosol nevytvoríte.

Pane Paľo, psal jsem o tom, ze silikonove smacedlo Silwet pouzivam pouze do postriku s pesticidy a nikoliv do postriku s ciste listovym hnojivem, nebot to nepovazuji za prilis ekologicke a ani v podstate za prirozene. O zvyseni ucinnosti nepochybuji, ale vzhledem k cene listoveho hnojiva a cene smacedla ji nepovazuji za efektivni. Radeji udelam o jeden postrik s hnojivem bez silikonu navic. Udajne neskodny, ale ponekud odpudivy pripravek si rad odpustim. Pokojove rostliny nejim ani nepestuji a pokud bych je pestoval, pristupoval bych k nim stejne, jako kdyz pestuji ovoce nebo zeleninu. Postrik listovym hnojivem u jahod provadim tak jak se ma, tj. 1x tydne, zjara min. 5 - 6 postriku a jahody zacinaji zrat velmi rychle. J.R.