Rast pH asi nie je zapríčinený reakciou amoniaku. Vypočítal som, že pH amoniaku vo vode sa riadi rovnicou:
pH=7,34+log p.p.m. amoniaku
Ak by pH bolo spôsobené amoniakom, dostali by ste sa do príliš vysokých konc. ppm, a mali by ste dávno otrávené jazierko. Koncentrácia amoniaku 1 ppm môže byť pre ryby smrtelná, čo paradoxne zase závisí od pH, ktoré je ale spôsobené inými faktormi.
pH rast asi súvisí s rovnováhou (cyklom) oxidu uhličitého vo vode. Ten sa do vody dostáva jednak rozpúšťaním zo vzduchu, ale čo je horšie, aj prítomnosťou uhličitanov (tvrdosť vody). Uhličitany v malých koncentráciách (alebo ak chcete množstvách) považujme za rozpustné látky. Hydrolýzou tvroia ióny vápenaté, horečnaté, uhličitanové a hydrogénuhličitanové a táto rozpustná forma je známa ako prechodná tvrdosť vody. Uhličitanové anióny sú silne zásadité (teda pre jazierkovské pomery) a hydrogénuhličitanové sú viacmenej pH neutrálne. Medzi nimi je neustála rovnováha. Hydrogénuhličitanové, to sú tie lepšie, a vznikajú z uhličitanových reakciou s oxidom uhličitým:
CO32- + H2O + CO2 -> 2HCO3-
Na to aby vznikli, potrebujú voľný oxid ohličitý, CO2, asi zo vzduchu. A sme pri koreni veci. Ak je dosť CO2 vzniká hydrogénuhličitan, ak je ho málo, zaniká. Ak máme jazierko plné rias a slnko svieti intenzívne celý čas, riasy spotrebujú všetok oxid uhličitý vo vode, a to veľmi rýchlo a posunú rovnováhu tak, že sa ďalsí dobrý pH neutrálny hydrogénuhličitan rozloží na zlý alkalický uhličitan. Ten spôsobí rast pH.
Žial, ako spomenuté vyššie, pH má veľký vplyv na jedovatosť amoniaku. Vysoké pH spôsobuje, že už malé konc amoniaku sú pre ryby prudkým jedom. Preto udržať pH pod 7, alebo radšej 6, má veľký význam.
Či je pH spôsobené cyklom CO2 možno (asi) overiť aj tak, či sa mení pH v cykloch deň a noc. Podľa tejto hypotézy by najvyššie pH malo byť na konci slnečného dňa a relatívne menšie skoro ráno po noci Cez noc riasy dýchajú a uvoľňujú CO2).
Čo by vás mohlo tešiť, je znižovanie voľného CO2, skleníkového plynu
. Fotosyntézou rastie aj kyslík vo vode. Dobrá prevencia je mať v jazierku mäkkú vodu, napríklad dažďovú, prípadne overiť tú zo studne alebo z vodovodu. Nedávať do jazierka vápenec, travertín... i keď dekoračne sú to možno tie najkrajšie kamene. Z Chorvátkeho mora som si doniesol pár takých dierkatých kameňov ale do jazierka alebo do akvária by som ich nedal ani za svet. Obmedziť slnko, ak sa to dá... napríklad leknami.
Nech toto potvrdí či vyvráti chemický alí.