Stratifikace peckovin

Samozřejmě vůbec nezpochybňuji to, co píše pan doktor Vysloužil. Chtěl jsem ale připomenout, že k vypěstování podnože semenáčku mohou vést různé cesty. Každá má svá „úskalí“ (pečlivost, pracnost, spolehlivost). Zahrádkář si pak vybere tu, která jeho možnostem, potřebě, chuti, lépe vyhovuje. Tak jako si vybral pan Igor. JG

Dnes jsem si všimnul, že pecky „Julijánků“, o kterých jsem psal výše 10.7., už taky klíčí. Mám 6 vyklíčených semenáčků.
„Záhonek“ jsem vyplel, nebylo to těžké, byl skoro čistý a měří cca 70 x 30 cm (a jeden klíčící jsem přetrhl, nebyl vidět). Půda je suchá a tak jsem zalil. Třeba ještě něco vyklíčí.
Takže zatím klíčivost „bez“ stratifikace (a péče) cca 15%. Je to dost nebo málo? JG

Včera jsem si také všiml, jak se pecky, co jsem zasadil loni na jaře, přeležely a vyklíčily až letos pěkně v řádcích. Pravděpodobně díky loňskému suchému a teplému roku. Sadil jsem pecky ze zelené ryngle a z červenolistého myrobalánu. A z něho jsou některé červenolisté a menší část zelenolistá, asi se to geneticky rozštěpilo.

Petr

Tady v okolí starého stromu ZR lezou z trávy malé semenáčky. A dost chutnají sojkám.

Jeden z mnohých semenáčikov z kôstiek len tak v lete pohodených na kompost. Kôstky boli z Hundsheimer Sorte, z asi 40 ročnej marhule (je to však zrejme maďarská, alebo niečo obdobné z neďalekej rakúskej dediny, kamarát ich len takto pracovne označil). A možno je to aj niečo originálne, ktovie, taký odborník nie som..      mino BA

Urobil som pokus - stratifikáciu kôstok čerešne. Dňa 9.7.2018 som založil do chladničky na stratifikáciu celkom 17 kôstok čerešne vtáčnice. Vedierko č. 1 (od jogurtu), s otvormi na dne pre odtok vody - 9 ks kôstok, vedierko č. 2, tiež s otvormi - 5 ks kôstok, 1 veľký téglik od jogurtu s otvormi na dne - 3 ks kôstok čerešne. Kôstky som dal do navlhčeného rašelinového substrátu - "substrát pre izbové rastliny s hnojivom" do hĺbky asi 2x priemer kôstky. Udržiaval som substráty vlhké, nie príliš mokré. V chladničke pri 5 °C som vedierka a kelímok držal v šuplíku na zeleninu, nezakryté, občas som povrch substrátu jemne prehrabol prstami, keď začal na povrchu "vymŕzať". Presne po 15 týždňoch (tak to vyšlo, nebol to cieľ) dňa 22.10.2018 som vybral najprv téglik s 3 kostkami a dal ho na okno. Dnes, 31.10.2018 som opatrne rozhrnul substrát a 2 z 3 kôstok sú už naklíčené, klíček je dlhý tak akurát, možno 0,3-0,5 cm? Vedierka od jogurtov som pôvodne chcel nechať ešte dlhšie v chladničke, aby som si urobil pokus aká je optimálna doba stratifikácie, keby náhodou 15 týždňov nestačilo... ale keďže to stačilo vedierka už sú tiež vonku. Jednu extra várku kôstok (3 ks) som si nechal aj na jesennú stratifikáciu, tie som založil v tégliku od jogurtu do chladničky 11.10.2018...tak ak budem uvažovať tých 15 týdňov chladničke čo sa mi teraz osvedčilo, tak 24.1.2019 by som ich mohol vytiahnuť. Možno by stačilo aj menej ako 15 týždňov v chladničke, ktovie?!? Uvidím ešte či vyklíčia kôstky vo vedierkach a aká bude úmrtnosť cez zimu. Igor

V lednu!!, kdy nebyly mrazy jsem odkryl pod myrobalány trávu a našel několik pecek, které měli už 2cm klíčky.   Třešně   budou na tom určitě stejně. U řeky jsou to nejbujnější ovocné dřeviny, za sezonu z kostky vyrostou i 1 metr. MH

Doplním: Po vybratí vedierok od jogurtu s kôstkami z chladničky 31.10.2018 (16 týždňov + 2 dni stratifikácie) som ich nechal na okne v izbe a 5.11. sa začalo vo vedierku s 9 kôstkami "čosi" klíčiť, tak som ten substrát rozhrnul a všetky kôstky resp. skontroloval. Zaujímavá je vyššia variabilita stavu tých kôstok ako u súboru s 3 kôstkami. Z 9 založených kôstok som našiel iba 8 ks, 1 zrejme zhnila alebo sa nejak rozložila, proste jej niet, a to som poctivo prehrabal celý substrát. A z ostávajúcich 8 kôstok - 3 kôstky sú stále v štádiu, že kôstka je stále neprasknutá (vyklíčia-nevyklíčia?), u 2 ks je kôstka prasknutá a cez prasklinu vidieť klíčok, ktorý sa ešte len bude tlačiť von a 3 ks vyklíčili - ale tiež ich rast je rozdielny, viac či menej bujný. Je to moja prvá stratifikácia, tak je to pre mňa zaujímavé, aj keď možno pre niekoho je to bežná prax. Prekvapuje ma, že je to až také rôznorodé, čakal som, že to bude vyrovnanejšie, že väčšina kôstok vyklíči a všetky rastlinky si budú viac-menej podobné. Ale nie je to tak. A z tých rastliniek, čo vyrástli z kôstok sa niektoré ťahajú do výšky a lístky zatiaľ neroztvárajú, sú tenké a dlhé, už asi 5-6 cm a iné majú výšku povedzme iba 3 cm a namiesto rastu nahor sa snažia roztvárať lístky, neťahajú sa až tak do výšky, aj stonky sú vizuálne trošku hrubšie oproti tým prvým. Ak budem musieť zo súboru 17 kôstok vybrať najsilnejšie jedince a tie nevyklíčené kôstky, neskoro naklíčené kôstky alebo slabo rastúce rastúce rastlinky považovať za málo životaschopné a teda ich vyradiť, tak tých schopnejších bude fakt iba pár ks. Čakal som, že ich bude o dosť viac. Z môjho pohľadu je tam veľká variabilita, ale to je možno normálne..(?!?) Nabudúce tých kôstok musím založiť na stratifikáciu viac, lebo veľa z nich bude asi nevyhovujúcich. Igor

Generativni potomstvo opylene různým pylem musí být variabilní. To, že je nějaká rostlinka na počátku slabší, není důvod k vyřazení. Naopak, někdy jsou slabší podnože vyhledavané.

Mimmo, môžete prosím prezradiť Vaše kritéria pre výber, čo si všímate a hlavne v akom období vyberáte/hodnotíte? Podľa mňa, úplne tá prvá počiatočná fáza vývinu by mohla napovedať najviac, či je niečo životaschopné alebo naopak či je niečo spomalené alebo až neživotaschopné, lebo časom keď sa rastliny rastom povedzme vyrovnajú a tie slabšie doženú tie rýchlejšie rastúce, tak sa zmeny budú dať na nich ťažšie pozorovať. Mýlim sa?

Čerešňa je zväčša cudzoopelivá, tak rozumiem, že potomstvo bude rôznorodé, ale stále sú to kôstky z jedného stromu, žiadna zmes, takže z tohto hľadiska som čakal väčšiu vyrovnanosť, ale možné je asi všetko. Igor