Jaka reva?

Tady bych si dovolil oponovat. Přeroubovat révu pro začátečníka není nic lehkého a spíš ho od toho odradíte.

Za mě si musí každý ujasnit co chce a pak zjistit, jestli je to v jeho možnostech. Mošťák ho nenadchne tolik jak stolák.

Zkuste si jíst Solaris, Bianku, Cabernet Cortis nebo Garold, Galahad, Vanjušu. Tady není o čem přemýšlet 

Souhlas jak s výběrem odrůd, tak s tím, že s drátěnkou a orientací výsadby už pak nic neuděláte. Přeroubování sice nenít ak složité, ale většinou začátečníka spolehlivě odradí.

"Jedlost" (ci ne) revy jsem volil dle predchozich zkusenosti s rodinou a revou.

Dcerka ji jak mostovaci, tak stolni vino, oboje spise tak aby se nereklo nez ze by se po tom mohla umlatit. Kdyz jsme meli v predchazejicim baraku na zahrade 8 hlav nejakeho nemeckeho mostovaciho (nevim co, dal to tam predesly majitel), tak neco snedla, ale nic moc. Z tech 8 hlav jsem vymostoval tak 15-20l kazdej rok (lis mam :)), a vetsinu jsem toho vypil sam (manzelka neni ani na vinovou stavu, ani na burcak)..

Takze je to spise pro mne, neco malo na jidlo, a par litru mostu ci burcaku. A abych pravdu rekl, ja i na to jidlo preferuji mostovaci, nez stolni (jsem napul z jizni moravy, napul z tokajske oblasti, a vetsina stolni revy mi prijde prilis sladka a hlavne chutove prehnana oproti tomu co jsem ja zvykly :))

Na pergole budou jeste ciste stolni revy, ale to bude spise pro navsevy nebo kdyz budeme na zahrade grilovat, at se da proste z pergoly utrhnout.

jo, a zapomel jsem napsat, ze ani manzelka ani dcerka nejedi moc ani tech stolnich odrud.

Debaty o odolných viničoch majú rovnaký scénar. Pýta sa, kto ešte nepestoval. A radia ľudia, ktorí už pestujú. Myslím si ale, že najlepšie vedia poradiť tí, ktorí už "dopestovali". Odporúčam môj príspevok všetkým, ktorí chcú začať s viničom v okrajových oblastiach.
Pred 25 rokmi som pestoval vinič na juhozápadnom svahu v 330 m n.m. Sadil som všetko, čo bolo. Odrody V. vinifera, nové kvalitné rezistentné hybridy, ale aj staré zaznávané, všade ohovárané samorodáky. Po rokoch som prišiel k 2 záverom o ktorých na internete nechce nikto napísať. Ľudia ťažko prijímajú pravdu, radšej zostávajú vo svojich fantáziách. Pretože: 
1. Hrozbou pre vinič nie sú zimné, ale neskoré jarné a skoré jesenné mrazy. Citlivé odrody netreba sadiť a odolné zvládnu akúkoľvek zimu. Riešia sa stále zimné mrazy, hoci niet čo riešiť. Ak niekto dookola vychvaľuje svoje zimovzdorné odrody, tak len balamutí ľudí. Robí to, aby mal dobrý odbyt na svoje KRAJNE PREDRAŽENÉ sadenice a odrezky. Je to doslova pyramídová hra. Ľudia sa stále ženú za ďalšími "zázračnými superodrodami", ktoré v skutočnosti majú celý rad rôznych zatajených nedostatkov. Keď tie "superodrody" zoženú, posúvajú ich za hriešne veľké peniaze ďalším naivným obetiam. Je to nesvedomitosť a podvod na ľuďoch. Lebo odrodu, ktorú nespáli jarný a jesenný mráz ešte nikto nevyšľachtil. Raz sa aj toto podarí, ale bude ísť o geneticky modifikovanú (GMO) rastlinu. Pritom práve jarný a jesenný mráz vám vo vinici narobí skazu. Skrátenie vegetačnej doby, zhoršenie kvality, prípadne žiadna úroda, oslabenie a chradnutie krov, zhoršené vyzrievanie dreva atď. Aj bujná odroda má jeden dva roky čo robiť, aby opäť prišla do sily. Ak ste navyše niekde v okrajovej oblasti, tak je dielo skazy dokonané.
2. Ak ľudia veľmi chcú, tak dokážu všetko. Napríklad Rusi pestujú hrozno už aj na Sibíri. Otázne je, či to stojí za námahu. Na internete sú fotky rôznych odolných "superodrôd". V opisoch sú len samé chvály. Pritom, odrodu bez nedostatkov ešte nikto nevyšľachtil. Tí, čo odolné odrody predávajú vedome klamú ľudí, lebo nepíšu nič o zlých stránkach svojich odrôd. Ide im len o zisk. Ich odrody vyzerajú na obrázkoch príťažlivo, v textoch sú len samé chvály, ale nikto z nich nenapíše ani len jeden nedostatok. Že napr. veľká časť z nich po prvom letnom lejaku praská a hnije, že prezrievajú a majú fádnu chuť, trpkú šupku, že zle odkvitajú, že málo rodia atď. a predovšetkým, že na dopestovanie takýchto krásnych strapcov obetujete hory času, peňazí a námahy, ktoré ste mohli využiť oveľa zmysluplnejšie.
Nechcem nikoho odrádzať. Ale ja osobne ľutujem čas, prácu a peniaze vynaložené na moderné "superodrody". S pozemku som ich všetky odpratal a ponechal som tam len to najlepšie, čo tam bolo od samého začiatku - klasické staré samorodáky. Concord, Isabella, Noah, Elvira, Niagara, Delaware. Bez námahy a rizika. Stačí v jari orezať a každú jeseň prinášajú horu zdravého hrozna bez chémie a starostí.
Pred mnohými rokmi sa rakúsky "alchymista" Breider pokúšal skompromitovať samorodáky pre ich údajnú zdravotnú závadnosť. Od Breiderových rozprávok prešlo veľa rokov. Dnes s istotou vieme, že práve samorodáky majú najvyššie množstvo antioxidantov a ďalších zdraviu prospešných látok.

Vyjádřím se jen k těm mrazům. Máte a nemáte pravdu. S podzimem a jarem souhlasím, pokud jde o zimní, záleží na poloze a umístění révy. U zdi to bude jiné jako na otevřeném prostranství, na Vysočině jinak než na jižním svahu mírné kotliny. Tuším před dvěma roky v zimě zaznamenal teploměr -23 a to už pro "běžné" odrůdy není žádná legrace. Nero vymrzlo částečně, Krystal u zdi nepatrně, Somerset ani nevěděl, že mrzlo. Takže odolnost proti zimním mrazům důležitá je, alespoň u nás. Broskvoně neměly ani jeden květ.

Je to Váš názor, nikto Vám ho neberie. Vedzte ale, že mnoho ľudí rozmýšľa presne opačne než Vy. Ak chcete hrozno pestovať spôsobom "na jar strihám a na jeseň zberám", tak potom pre Vás budú samorodáky to najlepšie. Z vášho príspevku je cítiť zášť a hnev, že Ste nové odrody nakúpil a potom vyklčoval. Vinič je rastlina, ktorá mimoriadne reaguje (viac než iné rastlinné druhy) na zlepšenú agrotechniku. A mnoho ľudí neľutuje čas, námahu ani peniaze vynaložené na to, aby dosiahli mimoriadne výsledky (obrábanie pôdy, vyväzovanie, zelené práce, listové hnojivá, možno aj ukrývanie na zimu pod zem - čo čiastočne rieši aj jarné mrazy). Mám takisto skúsenosti zo všetkými typmi viniča, zo samorodákmi, zo socialistickým šľachtením - Nero, Bianka..., z ušľachtilými odrodami, americkým šľachtením, aj s novými hybridnými odrodami z východu. V mojom prípade sú už dávno vyklčované samorodáky a veľa starších odrôd a som mimoriadne spokojný s novými odrodami. Samozrejme pri dobrej agrotechnike a starostlivosti, v lete poznám svoj vinohrad skoro zpamäti.

To že ceny sú vysoké, to nie je len prípad viniča. Voľakedy, by som si kúpil nový dom a teraz mi nestačí ani na garáž... Niektoré firmy zavádzajú v deklarovaných vlastnostiach, áno, ale na to je internet, fóra, diskusie, y.ut.be, aby som zistil kde je pravda. Ponuka je veľká a samozrejme len časť odrôd vyhovuje každého subjektívnym požiadavkám. Takto kategoricky sa vymedziť voči niečomu novému môže uškodiť len Vám, zatvárate si tým dvere pred niečím novým. Pokrok je odveká túžba ľudstva, ale časť populácie ho vždy zaznáva a velebí to staré. Pozdravujem, Radovan

Ještě jedna reakce na hosta xxx.xxx.64.140. V některých věcech má pravdu. Největším rizikem z hlediska poškození mrazem je skutečně pozdní jarní mráz, proti kterému zatím nebyla vyšlechtěna žádná odrůda.   Také kvůli oteplování (které nepochybně existuje a způsobuje dřívější rašení révy) mi v posledních letech mráz spálil výhony révy (zcela nebo z velké části) přibližně každý druhý rok. Na druhou stranu ono oteplování umožňuje pěstování révy v polohách, kde by to před několika desítkami let možné asi nebylo. A v "lepších" polohách zase dozrávají pozdnější odrůdy, které by tam kdysi neměly šanci. S jarními mrazy je prostě třeba počítat a buď před nimi vinohrad chránit nebo alespoň volit odrůdy, které plodí i na výhonech ze zásobních oček. Mráz ovšem spálí i "samorodáky", v tom není rozdíl.

Že někteří prodejci "balamutí" lidi, aby měli odbyt pro své předražené sazenice? Jistě je to tak, stejně jako v jiných oborech,  vzpomeňme např. na deklarované spotřeby automobilů, jichž v praxi téměř nelze dosáhnout. Vrátíme se kvůli tomu ke koním (když navíc v historii bylo mnoho podvodných koňských handlířů)? Prevencí před podobnými prodejci je vybírat si ty renomované s dobrou pověstí a také získávat informace nezávisle na nich. Že to není jednoduché? A co je dnes jednoduché. Zdrojem informací mohou být např. tyto webové stránky, kde probíhá výměna zkušeností různých pěstitelů, většinou nikoliv prodejců. I já se snažím podělit s vlastními zkušenostmi a rozhodně se prodejem sazenic či řízků vína neživím. Z komerčního hlediska je mi úplně jedno, jak se projeví konkrétní odrůda, a neváhám psát i o negativních stránkách jednotlivých odrůd.

Že na vypěstování krásných odrůd je třeba obětovat mnoho času, peněz a námahy, které lze využít smysluplněji? Těch peněz nemusí být příliš mnoho, jedna sazenice stojí zpravidla tolik co jeden až dva balíčky cigaret. A co je smysluplnějšího než věnovat čas a námahu na vytváření živého organismu, který může přinést něco zdravého a chutného, dokonce někdy i krásného (potěcha duše)? A to ještě na čerstvém vzduchu! Já tomu říkám agrofitness a taková krásně tvarovaná réva s hezkými hrozny je podle mne rovněž estetická záležitost.. Nebo je snad smysluplnější trávit hodiny u počítače, u televize, v hospodě, v normálním fitku (mezi zpocenými těly)?

A pokud považujete za nejlepší odrůdy typu Isabella, je to Vaše právo. Zřejmě to ovšem nebude obecné mínění, jinak by se přesně takové odrůdy prodávaly v obchodech a na tržištích. Očividně má drtivá většina lidí odlišný vkus než Vy. Sám se považuji za konzervu, ale na zahradě budu vždy spíše pěstovat kulturní odrůdy jahod, nikoliv lesní jahody, odrůdy jablek jako Admirál nebo Rubinola, nikoliv Jaderničku, ačkoliv je pěstování kulturních odrůd jahod a Admirálu a Rubinoly nepochybně složitější. Podobně je tomu u vinné révy.

175.155: Co to melete o zášti a hněvu? To že vy vymyslíte nějakou teorii neznamená, že nad ní bude kažký perplex a sedne na zadek. Jsou tu i diskutující s vlastní zkušeností a ta může být odlišná od vaší. Která je ta jediná správná? Nerozumím poznámce "na jar strihá, na jeseň sbiera". Vy to umíte opačně? To jste teda kanón!

Svoj príspevok som písal s dobrým úmyslom. Host 175.155 to nesprávne pochopil ako zášť a hnev. Hnev nad čím? Roky som zháňal rôzne rastliny, nielen vinič. Boli roky, že mi z rôznych príčin odumreli veľmi cenné materiály. Nikdy som sa na nikoho a na nič nehneval. Pestovanie rastlín naučí človeka pokore. Ak nám niečo odumrie, vždy len preto, lebo sme niečo (ne)urobili, nepremysleli, nevedeli, nedokázali, skrátka vždy je za tým nejaké ľudské zlyhanie. Rastliny nedokážu sklamať. Každý neúspech je výzvou pre ďalšie zdokonaľovanie schopností a naprávanie chýb. Príspevok som nepísal, aby som ľudí odrádzal. Chcel som, aby aspoň trocha popremýšľali nad podstatou. Mám prístup k rastlinám z celého sveta. Zadovážim si takmer čokoľvek. Napriek tomu mám na kopci "všedné" samorodáky a nevzdám sa ich za nič na svete. Lebo si vždy vyberám len to, čo je rozumné. Nech sa na mňa nikto z čitateľov nehnevá, ale "superodrody" sú bohužiaľ mýtus. Vinič je po genetickej stránke mimoriadne rôznorodá rastlina. Vyšľachtiť konvenčnými metódami "supervinič" je jednoducho nemožné. Nejde to po genetickej, ani technickej stránke. Ak položíme na misky váh klady a zápory ktorejkoľvek odrody, z hľadiska kvantity znakov medzi jednotlivými odrodami nenájdeme žiaden rozdiel. Je tu totiž prísna korelácia. Dobré vlastnosti sú u viniča automaticky vyvažované zlými. Nakoľko je odroda v niečom dobrá, natoľko zlyháva v rade iných znakov. Klasické šľachtenie s tým nič nenarobí. Supervinič by azda mohol vzniknúť aj klasickým krížením, ale prakticky je to nereálne. Na vine je technická stránka. Všetky "prevratné" odrody totiž vznikli a stále vznikajú klasickou schémou - krížením dvoch odrôd a následnou selekciou potomstva. Berme do úvahy, že po každom krížení vznikne nanajvýš niekoľko stoviek hybridných semien. Niekedy ešte menej. Viac nemožno získať (obmedzený počet rodičovských krov, kastrácia kvetov, sťažené opeľovanie, nízka klíčivosť semien, atď. tomu bránia). A preto sa opýtam. Ak je tu niekto matematik, lebo ja nie som. Keďže je vinič krajne heterogénna rastlina. Aká je pravdepodobnosť, že z nejakej stovky semien vzíde semenáč s "dokonalou" (re)kombináciou znakov? Čiže bude mať práve to (alebo len to), čo potrebujeme a očakávame. Myslím, že tá šanca je v podstate nulová. Alebo, snáď jedna k miliarde. Skrátka, ak by chcel niekto vyšľachtiť dokonalý bezchybný vinič, musel by vykastrovať, izolovať, umelo opeliť, zozbierať a vypestovať hybridné osivo minimálne z 1 hektárovej vinice. Následne stratifikovať, vysiať, pestovať, ošetrovať, testovať, selektovať a v poľných pokusoch preveriť miliardy takto nadobudnutých hybridných semenáčov. Toto nie je prakticky, technicky, kapacitne, finančne a ani teoreticky možné. Asi ma niektorí nebudú mať radi, nie som pesimista a nerád ľuďom oznamujem zlé správy. Ale v prípade viniča je konvenčné šľachtenie jednoznačne mlátením prázdnej slamy. Je to cesta, ktorá už zhruba dvesto rokov nikam nevedie. Donedávna bola jedinou cestou. Kým sa nenašla ďalšia. Ak jestvuje ozajstné východisko, tak sú ním biotechnológie. Génové inžinierstvo a jeho produkt, geneticky modifikované (GMO) rastliny sú jedinou nádejou pre dokonalé "superrastliny". Ale toto bohužiaľ tak skoro nebude. Súčasné technológie pre tvorbu GMO to nedokážu, sú nedostačujúce a zatiaľ prinášajú viac starostí než úžitku. Budeme musieť počkať, kým sa tak stane a na svet príde nejaký ozajstný "supervinič". Dovtedy sa môžeme len usmiať nad tými, ktorí "supervinič" "majú" a predávajú už dnes. Alebo. Nedá mi nenapísať to - nasadiť samorodák.