Ten trend vo svete síce je, no po celý čas ho sprevádza niekoľko veľmi závažných problémov. Jedným z nich je to, že tie relatívne malé skupinky, ktoré sa o to ujednotenie názvoslovia snažia, sa vo väčšine prípadov mienia držať prednostne anglickej (resp. americkej) verzie mena a jeho neraz poriadne komoliaceho anglického prepisu, čím si vo veľkom množstve prípadov vyslúžili tvrdé odmietnutie zo strany miestneho obyvateľstva, ktoré celkom pochopiteľne danú odrodu považuje za svoje dedičstvo a vlastníctvo a chce do toho tiež hovoriť. A tak sa potom to nové názvoslovie buduje neraz i bez ich súhlasu, svojvolne, proti ich vôli a na vlastnú päsť... Druhý problém je v tom, že ľudia si už za tie roky pestovania tak zvykli na niektorú z tých zaužívaných miestnych verzií mena tej-ktorej odrody, že iný názov im je cudzí a odmietajú si ho osvojiť a akceptovať. Osobitne to vidieť najmä pri názvoch ázijských a tichomorských zelenín a ovocnín... Podobná multinázvovosť, i keď v podstate iba v tej najmiernejšej forme, existuje i u nami riešenej odrody, ktorá je známa tak pod spomenutým Rose de Berne, ako i pod menom Berner Rose (Bernská ruža), Berner Roses, a tiež i pod ďalšími variantami z iných jazykov (The Rose from Bern, a i.)...