dvojkotlová súprava má výhodu len v tom, že skracuje čas na získanie výsledného produktu, a tým je schopná za rovnakú dobu spracovať viac kvasu. Na výsledný produkt má stále najväčší vplyv veľkosť majstra v pálenici. Všetko ostatné je už niečo ako alchýmia a podľa mňa nepodstatné veci, lebo čím viac nových prvkov a činností do pálenia sliviek zapojíte, tak o to viac stúpa aj potreba ich dôkladného poznania a skúmania následných možností na ich kvalitnú aplikáciu. Opakujem však, že všetko, čo som napísal, sa týka iba pálenia sliviek. U iných kvasov to nemusí platiť a u niektorých sú výslovne potrebné aj dodatočné úpravy kvasov s následným komplikovanejším oddeľovaním nežiadúcich zložiek kvasu. Ja však nič iné ako slivkové kvasy nezakladám.
Keď spomínate kolóny a viackotlové pálenie, tak podľa mojich skúseností je dôležitejší materiál na pálenicu.Moderné súpravy sú robené z nerezu, alebo z kombinácie nerez+meď. Staré súpravy boli robené len z medi. Najlepšie výsledky som vždy dosahoval na celomedených aparatúrach, ale vlani som sa dostal na ochutnávke k slivovici, vyrobenej na domácom nerezovom prístroji a bol som z nej / a nie len ja / veľmi príjemne prekvapený. Bolo mi umožnené ten prístroj vidieť. Jednalo sa o celonerezovú súpravu s obsahom kotla 30 l, jednoplášťový, s kvalitnými tesneniami, ale upravený mimo iného aj na viacnásobné kontroly teplôt. Základ sa dá kúpiť v Maďarsku, ale úpravy sú dosť náročné. Nevýhodou je, že kvas sa musí viackrát kvalitne precediť, aby sa z neho odstránili všetky tuhšie časti, ktoré by sa mohli pripáliť a zanechať tam pachuť. Tým dochádza pochopiteľne aj k vyšším stratám. Osobne som presvedčený, že výborná kvalita bola hlavne spôsobená tým, že majiteľ je dlhoročný a skúsený odborník v tomto obore.
