Roubování

Jabloň lesní znamená plánka? Ak myslíte na vrúbľovanie (roubování) tak áno. Taktiež ju môžete po presadení do svojej záhrady nechať voľne rásť v pôvodnom stave a po nejakých rokoch budete mať úrodu planých jabĺk, ktoré sú veľmi zdravé, i keď dosť kyslé. Sú vhodné na získavanie prírodných pektínov (želatina) pre výrobu džemov a marmelád.

Vlado PE

Zřejmě jde o Fytos Plzeň.Tato školka má bezvirozní a hlavně novější odrůdy. Rudolf

Po nabroušení na brousku obtahuji nůž na řemenu namazaným silichronem a můžete se i holit

to vrtanie+palicka by aj slo teoreticky bez srandy

VRÚBĽOVANIE – ROUBOVÁNÍ – ŠTEPENIE

Ja sa do tohto problému pustím asi trochu obšírnejšie, ako je zvykom v tejto dobe. Starým, skúseným kozákom asi nepoviem príliš veľa nového, ale začínajúcemu štepárovi to dúfam trocha pomôže. Viem, že dnes má každý málo času na to, aby písal siahodlhé verše svojho umenia, veď ja tiež nepíšem tento svoj príspevok na jeden dúšok, musím medzi tým odbiehať za inými povinnosťami, takže mi to trvá dlhšie. Napriek tomu som rád, že sa môžem podeliť o svoje laické skúsenosti. Zo skúseností, nie len mojich, ale hlavne aj starších generácií viem, že štepenie (odtiaľ aj názov štepársky vosk), či očkovanie je najlepšie robiť na planých podpníkoch, lebo sú odolnejšie, zdravšie- rezistentnejšie,  hlboko korenia, čiže ľahšie znášajú aj suché obdobia, dožívajú sa vysokého veku (Pamätám doby, keď bolo dobrým zvykom nájsť v chotári či na pasienkoch roztrúsené ovocné stromy, ktoré štepili ešte naši dedovia, alebo pradedovia a nikomu to netrhalo žily, keď si niekto odtrhol jabĺčko, hrušku, slivku, či čerešňu).  To sú výhody týchto podpníkov. Nevýhody sú, že ich je už teraz ťažšie nájsť v prírode, príliš mohutný vzrast, čo sa dnes už nenosí, ale hlavne, čo je v tomto uponáhľanom svete dôležité, začínajú príliš neskoro od navrúbľovania rodiť 5-6 rokov. Pri dnešných vyšľachtených podpníkoch máme úrodu mnohokrát už na budúci rok od navrúbľovania v podobe jedného, či dvoch plodov, čo však nie je dobré hneď v prvom roku takto mladý stromček vysilovať. Preto plody alebo už kvety odstránime a radšej si začneme vychovávať peknú korunku. Naopak, pri ríbezliach, naštepených na „Meruzalku zlatú´´, ktorá je podpníkom (podnožou) pre stromkové ríbezle, či egreše, kľudne necháme rodiť už v prvom roku. Tie sú totiž ako burina (plevel) a nevadí im tento prudký nástup do rodivosti. Ale teraz už poďme konkrétne ku vrúbľovaniu.
Aby sa nám vydarilo vrúbľovanie, musíme splniť niekoľko základných podmienok, ktoré rozhodujú. Sú to : 1 ročné obdobie
           2 aj keď je správne ročné obdobie, tak vystihnúť správnu miazgu (mízu)
           3 hygiena (živých rezaných častí sa snažíme nedotýkať- možnosť infekcie)
           4 správne narezané vrúble a v správnom období
           5 správne uchovanie vrúbľov
           6 technika vrúbľovania a dodržanie základných princípov
K bodu č. 1 : Ročné obdobie nemáme príliš na výber. Je to jar, alebo druhá polovica leta, kedy je druhá miazga a vtedy môžeme očkovať a vrúbľovať na zeleno.
K bodu č. 2 :  Musíme sledovať vegetáciu, aby sme zistili tú najlepšiu miazgu, chce to skúsenosti, pretože jar, i leto sú pomerne dlhé pojmy a nedá sa s istotou povedať, že – teraz. Všetko závisí ani tak nie od nás, ako od prírody, ako to ona zariadi. To znamená, aké sú zrovna teploty, aké sú vodné zrážky, a tak ďalej. My tu zohrávame len úlohu pozorovateľa, aby sme mohli zúročiť naše snaženie. Na vegetácií to poznáme, že je už dobrá miazga tak, že zo dňa na deň rýchlejšie raší a bujnie, kôra sa dá ľahúčko odlúpnuť. Vtedy je ten správny čas, vtedy sme aj robili z vŕbovej kôry píšťalky. Netreba sa báť, že prepasieme čas. Je to dosť dlhé obdobie, aby sme začali s prácou, ktorú chceme vykonať.
K bodu č.3 : Tam chytíme to, tam zasa ono a práve tak môžeme preniesť infekciu na rastlinu.
K bodu č.4 :  Vrúble by sa mali rezať, pokiaľ je to možné z južnej strany stromu, pretože tam je predpoklad, že sú najlepšie vyzreté. Odoberáme jednoročné výhonky z obvodu koruny, v strednej časti výšky koruny. Vrúble z vnútra koruny a tzv.vlky, nie sú moc vhodné.  Dobre bude, ak nebudeme rezať keď je sychravo, alebo hmlisto. Kôstkoviny (peckoviny) režeme v decembri (prosinci), pretože skôr rašia, jadroviny v januári (lednu) až februári (únoru).
K bodu č.5 : Vrúble uchovávame vo viazaničkách buď napichané vo vlhkom piesku v chladnej pivnici (sklepu), alebo zabalené z rezanej časti vo vlhkom servítku a igelitovom vrecku v chladničke. Občas ich kontrolujeme a zvlhčujeme servítok, alebo piesok. Nezabudnime si napísať na ceduľku, o aký druh a odrodu ide a priviažme si to na viazaničku vrúbľov.
K bodu č. 6 :  Podpník si skrátime na žiadanú výšku kmeňa, ak sme skracovali nožnicami, alebo pílkou, zarovnáme rez ostrým nožom. Hladká rana sa lepšie hojí. Z viacerých spôsobov vrúbľovania uvádzam tri najbežnejšie. Je to na rázštep, (obr.1a) skrátený kmienik v strede pozdĺžne narežeme a rozštiepime na požadovanej dĺžke. Vrúbeľ zarežeme z oboch bokov do dlhého klina a vložíme do rázštepu v podnoži. Dávame pozor na správnu polohu oboch kambií. Obviažeme PVC páskou, alebo lykom. Začíname ovíjať odspodu pod rezom a postupujeme smerom hore a zasa späť po dolný koniec, kde konce pásky zviažeme. Pásku dobre uťahujeme, aby bol medzi vrúbľom a podnožou dobrý styk. Obnažené rezné plochy ošetríme štepárskym voskom, alebo hustou latexovou farbou. Ak viažeme lykom, musíme prevoskovať aj celý lykový ovin, aby nám zbytočne nevytekala potrebná miazga. Pri tom dávame pozor, aby sa vosk nedostal medzi styčné plochy, čo by bránilo zrastaniu kambiálnych pletív. Na vrúbli ponecháme 2 – 3 púčiky a nad posledným púčikom zrežeme mierne šikmo, asi ako na obrázkoch. Ďalší spôsob je na šikmý rez (obr.1b). Rez robíme ako je patrné z obrázka. Plochy musia byť čisté a rovné a majú dosadať na seba po celej ploche. Tento spôsob sa viaže obtiažnejšie, ako pri rázštepe, pretože musíme oba diely neustále pridržiavať v správnej polohe a pritom ovíjať. Už menej obtiažne je to pri šikmom reze s jazýčkom (obr.1c), kde nám tento jazýček pridržiava diely. Režeme podobne ako v predchádzajúcom prípade, len na oboch dieloch zarežeme ešte jazýčky, ktoré do seba zapadnú (viď. obrázok).Chce to trochu tréningu.
Je ešte viacero spôsobov vrúbľovania, ako napr. na koziu nôžku čo sa používa hlavne ak potrebujeme prevrúbľovať hrubší podpník, alebo vetvu. Ale tieto tri pre začiatočníka na počiatok štepárskej kariéry postačujú, hlavne svojou jednoduchosťou.
Na obrázku 1d je v reze vyobrazený správny a nesprávny spôsob osadenia vrúbľa do podpníka.
Je to na príklade spôsobu na rázštep, ale zásady platia pre všetky prípady štepenia. Treba ešte podotknúť niektoré veci : Rezy robíme pokiaľ možno čím dlhšie – väčšia plocha = väčšia šanca ujateľnosti vrúbľa. Z výhonku, určeného na rezanie vrúbľov využívame hlavne strednú tretinu jeho dĺžky (pokiaľ nám to dostatok materiálu dovoľuje) a to z tohto dôvodu : Spodná, hrubá tretina po navrúbľovaní ženie hlavne do rodivosti, vrcholová tretina ženie hlavne do rastu dreva a menej do rodivosti a stredná tretina má tieto vlastnosti vyvážené. Tieto vlastnosti výhonku môžeme tiež zúžitkovať. Všímame si materský strom, z ktorého odoberáme materiál. Ak rastie príliš bujne, čiže do dreva, režeme vrúble zo spodnej tretiny výhonku. Ak má príliš malé prírastky ročného dreva, narežeme vrúble z hornej, vrcholovej časti prútika. Ak má materský strom tieto vlastnosti vyvážené, režeme vrúble zo strednej tretiny. Troška iný prípad je, ak chceme odobrať materiál z veľmi starého stromu, ktorý má tak, ako tak, kvôli starobe malé prírastky ročného dreva. Vtedy berieme aj to, málo, čo nám poskytne, dokonca aj vlky.
Prajem veľa zdaru           Vlado PE

Dobrý deň, rád by som si do koruny sladkovišne naštepil čerešňu od suseda, ktorá mi zachutila. Ako zistím, či je teraz na to správny čas? Skúšal som odchlípiť kôru, nedá sa. Takže za kôru to ešte nepôjde. Možno by bolo lepšie na koziu nôžku? Aj keď, letorasty sú ešte dosť mäkké. Skúšal som ich ohnúť, ešte sa nedajú zlomiť.

Ďakujem vopred za rady.

Peter

Dobrý den. Nevím jestli poradím, píšu jen pro případ, kdyby nebyla lepší rada. Chci v létě přeroubovat švestkoviny, které se mi nechytly na jaře a tak taky hledám rady. Třešně jsem v létě (cca 10.červen/580m) jen očkoval a kůra šla odchlípnout dobře. Rouby ale byly mizerné. Ujmutí asi 25%. Někde z internetu jsem si vzal do poznámek tento text. Cit.: "Letní štěpování ovocných dřevin
    Pro tyto práce je letní období zvlášť vhodné, protože je možné řezat ušlechtilé rouby bezprostředně před roubováním. Pokud máme méně ušlechtilého materiálu, pak je výhodnější jen očkovat. Roubování je ale považované za vhodnější metodu. Pro roubování za kůru platí u jednotlivých ovocných následující termíny: U višní - 2/2 VIII., slivoně a švestky - červenec/srpen, hrušně a kdouloně - uprostřed VIII., jabloně - konec VIII. Očkujeme ve stejných termínech. Broskvoně a meruňky štěpujeme pouze očkováním mladých jednoletých výhonů o síle prstu a také vlků, a to v termínu - červenec/srpen. To však má smysl pouze u mladých zdravých stromů. Roubování vyzrálými (dřevnatými) rouby není vázáno na tyto časově omezené termíny.
    Před štěpováním hluboce seřízneme korunu, po nezdařeném jarním roubování odřízneme nesrostlý roub a několik centimetrů podnože - tady roubujeme za kůru. Mladé výhonky narostlé během jara jsou vhodné jak k roubování tak i očkování. Před štěpováním korunu prosvětlíme a štěpujeme nejsilnější mladé výhony. Zda se štěpování podařilo poznáte po zhruba 14-ti dnech, kdy zbytek listového řapíku snadno odpadne." Jinak jsem třešně rouboval na silnější podnož (kmínek prst, roub tužka) v klasické době na jaře, do boku, a šlo to. V létě by to mohlo jít také. JG

Ďakujem Vám za podrobnú informáciu. Takže pokiaľ ide o termín, máme ešte čas. 

Peter

Roubování

Prosím Vás, nedělejte z toho bramboračku. Nejlepší postup je očkování a to systémem Chick Buddink- což je zlepšený Forkett. Ujímatelnost se rovná cca 100%. Záleží nha tom, zda očkujuata na spící, nebo bdící očko.

Wendy