Jonathan
|
|
|
|
|
|
|
 |
|
|
Petr z Pardubic - Diamantový Zahrádkář  (10413) - 70.240 (?)
2.2.2012 16:15, zobrazeno: 49191x
Překvapuje mě, jak často se u zdejších hodnotitelů na předních místech úmísťuje tato odrůda. Chuť Jonathanu a James Grieve mám zafixovanou z dětství, jako tu pravou jablečnou chuť. Škoda, že se díky špatným pěstitelským vlastnostem už nepěstuje a nedá se tudíž běžně sehnat v obchodech.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
host - 220.182 (?), 2.2.2012 18:42
James Grieve jsem nikdy moc nemusela, na mne je kyselý. Ale Jonathan je prostě Jonathan... Vůbec v tom hodnocení jsou většinou jablka, která mají svou specifickou typickou chuť - to je asi právě to, co dnes chybí, dnešní novinky jsou dobré, ale které má tak "svou" chuť jako Jonathan, Matčino, Malináč, Gascoineho? A proto teď k novým odrůdám pořizuji i pár starších... Lída
|
|
|
|
|
|
|
Paľo. - Diamantový Zahrádkář (1739) - 131.114 (?), 2.2.2012 20:37
Stará klasika Jonathan mi, Lído, pripadá moc "naparfémovaná". S Nonetitom s Vami súhlasím, je to harmonická klasika. Gascoigneho som bohužiaľ nekoštoval. U James Grieve sa mi chuť dužiny obrovských žíhaných plodov pod mastnou šupou časom omrzela. Podobne ako Jonathan mi prestalo chuťiť, na rozdiel od Coxovej renety. Decentne voňavé, korenisté, harmonické, navinule sladké a šťavnaté jablko s jemnou šupkou a mäkkým jadrincom ostane mojím favoritom. Rád by som tiež ochutnal Beforest. Myslím si, že aj u novodobých rezistentných odrôd sa nájdu také, ktoré sa približujú mojím predstavám. Nie sú všetky rovnakej či nevýraznej chuti. Každému neimponuje výrazná voňavosť starého Jonathanu či McIntoshe.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
host - 220.182 (?), 3.2.2012 20:40
Mluvila jsem o chuti, ne o trvanlivosti - a kvůli nutnosti stříkat ho už také nemám. Nesnese ani transport, hned se otlačuje. Ale my ho trhali postupně jak dozrával přímo k jídlu, tak to byla mňamka. Lída
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ivan Hlavatý - Diamantový Zahrádkář (4384) - 234.40 (?), 10.7.2019 21:39
O starých odrodách jabloní sa tu v poslednej dobe veľmi nepíše. Jednou z nich je starý dobrý JONATHAN, klasika v pravom slova zmysle. Odroda, nad ktorou už aj niektoré pomológie 'zlomili palicu' - viď foto 1. Jeho nedostatky (predovšetkým vyššia citlivosť na chrastavitosť a múčnatku a sklon k tzv. jonathanovej škvrnitosti) nemožno poprieť. Chuť Jonathanu je ale taká úžasná, že sa nájdu stále záhradkári, ktorí ho pestujú a budú pestovať. Patrím do tejto 'dinosaurej' spoločnosti, tak trochu aj z nostalgie, pretože na tejto odrode som doslova vyrastal. Jonathan mám viacročný stromček na M9 (súčasný stav viď foto 2-5). Pri bežnej fungicídnej ochrane u mňa múčnatkou ani chrastavitosťou netrpí, jonathanová škvrnitosť sa občas (nie každoročne) objaví. Po väčšinu sezón sa mi podarí dopestovať pekné a zdravé plody (viď foto 6 a ďalšie). Chuťový zážitok z konzumácie takýchto plodov ťažko slovami popísať, pre mňa je to odroda No.1 - jednoznačne. Týmto príspevkom nikoho nechcem navádzať na pestovanie Jonathanu, len referujem moju skúsenosť. Nie je to bezproblémová odroda, to určite nie, ale u mňa sa dá pestovať úspešne bez nejakej extrémnej námahy a odmena v podobe chuťového zážitku pri jeho konzumácii bezpochyby stojí za to. Ak by mal Jonathan nejaký pomyselný pomník, ku ktorému by vzhliadali tí čo ho napriek všetkému ešte stále pestujú, mali by na ňom byť do mramoru vytesané slová paní Lídy z tohto vlákna: "JONATHAN JE PROSTĚ JONATHAN". Nič viac netreba dodať. IH
|
| |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
 |
|
|
. L.
