To už tady jednou bylo

Ešte by som z letných dodal dve malé superskoré odrody vhodné do vyžších polôh, Julová po česky asi Červencová, ktorá ma proti mrazu aj relatívne odolné kvety ale je vraj trochu kyslá a Nagevicova ktora asi bude sladšia a majú ju na stareodrudy.org cez jeseň ju predávali. tieto dve odrody v teplích oblastiach zrejú už v júly.      Prosím potom odpovedzte či vám moje rady a fotky boly pri výbere hrušiek užitočné.

Děkuji panu 184.133 za obsáhlou reakci a cenné rady. Předpokládal jsem, že se budu muset zaměřit spíše na staré odrůdy jako muškatelky, šídlenku, merodonovu a další, protože s novými kořenitými chutnými odrůdami v této nadmořské výšce mnoho informací k nalezení není a osobních zkušenostní ještě méně. 

Děkuji za krásné obrázky, předpokládám, že jsou Vaše vlastní???

Nagevicova mě také zaujala, ale dle jednoho mého známého má velmi malé plody. Toho bych se rád vyvaroval.

Mohl bych Vás ještě poprosit o osobní zkušenost s velikostí Vámi uváděných odrůd? Díky.

Jiran69

Pane Jiri 69

Při pohledu do klimatických map bych nebyl tak optimistický. Pokud jste na Vysočině v návětrné poloze a okolí ŽnS, tak máte o 0,4°C horší průměrnou roční teplotu než pan PP, o 9 dnů méně s teplotou nad 10°C...

... a proti nivě Váhu od Liptovské mary do Popradu máte o1,6°až 2,0°C nižší průměrnou roční teplotu o 14 dnů méně s teplotou nad 10°C. Prostě nadmořská výška má sice mírnou korelaci ke klimatickým podmínkám, ale chráněné údolí s 610-750 m n.m. může (a zpravidla má) lepší klima než temeno a hřebenové partie nízké vrchoviny. Navíc je Poprad o cca 0,5° jižněji než ŽnS. Východní délka také dělá svoje = podnebí je více vnitrozemské = v létě je tepleji.

Prostě začněte nejprve s jednou letní odrůdou a pak případně přidávejte, až bude předchozí v plodnosti. Myslím si, že dosáhnete stejného výsledku jako jste zaznamenal u sousedů "a sbíral informace o jimi pěstovaných odrůdách - s ochutnávkou a vzorky k uskladnění, ale upřímně řečeno - nic moc". Divím se, že jste neupřesnil, jaké že to už jsou "vzorky" v okolí přezkoušené. Obecně pak také počítejte, že jednotlivý strom uprostřed zástavby bude mít lepší podmínky než celý ten sad za humny.. Osobně vím o jedné Jakoubce, která uprostřed dvora chráněného zástavbou do U otevřeného na jih dávala úžasné medověkořenité plody. Z tohoto stromu byly odebrány rouby a u cesty jižně od té obce nasázena celá alej. Plody z toho "větrolamu" nestály ani za sběr na moštování (natož k pálení). A to bylo jen 340 m.n.m.

SfK.

Mohl bych být tak smělý a poprosit o názor pana Vysloužila a pana Ing. Fidlu. Z diskuzí jsem pochopil, že mají s tímto velké zkušenosti a rád bych znal jejich fundovaný názor a doporučení.

Jiran69

Junsko zlato, Clappova, Konference, Thirriotova, Avranšská,  Špinka, Merodova, Křivice,...

Tak to som zase ja z Liptova. 6.1.2018, zaujímavý názor na podnebie pod Krivaňom verzus Česká vysočina, o klímu sa zaujímam. Napríklad tu bola v období 1925 - 1950 klim. stanica. Vtedy boli vo Východnej priemery za Apríl 4,7 st. C, Máj 10,3 Jún 13,5 Júl15,3, August 14,1 st. C, September 10,6 Október 5,7 st. C. No viem že klimatická zmena je zmena a letá sú už na Sl. bežne o 2 st. telejšie, ba aj viac od normálou 1961 - 1990 a tento normal bol sám o sebe teplejší než 1/2 20 st. No Októbre sa na Slovensku skoro z miesta nepohly. Ta zmena nám tu pomáha, dokonca v nížinách posledné roky mrznú stromi častejšie než tu a niekto tu dokáže už aj vinnú révu pestovať. 

Muškateľky sú stredne veľké až drobné no chutné, Červencová a Nagevicová drobné no ta druhá údajne výborná. Avranšská - moja skúsenosť aj fotky - velkostný stred, no na mladom strome, ktorý ešte nerodi budú asi veľké, Merodová tak isto ako Avranšská, Solanka skôr stredná, Clappovú som prehnal s dobou vstupu do rodivosti - najneskôr do 8 roku a Solanka s trochou šťastia tiež. Hardyho, Lucasová a hľavne Krivica - veľké. Salisbury stredná veľkosť predpokldám. Existujú asi nenáročné ešte Kozačky Štutgarské a Jakubinky české??? - snáď by sa vám hodili, neviem.

Pozrite, stávka na istotu Muškateľka Letná drobná, Muškateľká Turecká asi o týždeň neskôr dozreje a možno trochu väčšia, Clappová - veľká, Solanka, Konferencia (ak nevadi slabšia korenitosť) obvzlášt - Avranšská aj Salisburyho... A tak ako skúmam, tak moje Hniličky/Muškateľky sú na 90% Muškateľkou Letnou zdroje - Suchý Moravské ovoce, Stare odrudy.cz

Pro Jiran 69

Musím se zastat Negevicovy... hrušky nejsou o nic menší než Šídlenky a možná jsou větší než Špinky. Pro srovnání foto plodů přímo na stromě.

A pálenka z nich je přímo skvostná.

Nagevicová - pozoruhodná odroda!  Určite by ma zaujímala by ma keby som mal také široke priestory jak by som chcel. Hrušky sú ušľachtilejšie než jablká...)

Ešte: 1. moje skúsenosti sú väčšinou zo starými stromami ktoré som objavil, O Salisburyho som sa zaujímal, chcel som ju kúpiť z Česka, no som to vzdal, radšej Avranšskú ktorú som skúsil. No hodia sa vám asi obe odľa toho čo o nich viem. Nepoznám zo spomenutých na vlastné oči IBA Kozačku, Jakubku, Julovú a Nagevic. Solanka, jedná hruška ktorú som v lete objavil, posledné dni keď som na marotke a skúmam fotky a pomlógie mám podozrenie že je to ona, Nemá ideálne svetelné podmienky, strom široký - gulovitý habitus. Chuť napriek tomu poriadna ako sa patri. Tvár je cibulovitý aký máva údajne práve v takých zlých podmienkách - ak sa nemýlim. Ak je to dúfam ona tak tiež odporúčim ešte raz. Keď ju pôjdem odfotiť teda strom tak o nej ešte napíšem vo vlákne Solanka, už teraz je fotka plodu vo vlákne staré hrušky hniličky.

2. Tatránska a Liptovská kotlina je členitá, L. Mikuláš je asi 600 m. n. m. ja 750 m. n. m. Poprad 670 m. n. m. Je to dostatočný rozdiel na to aby tu stromi kvitli o 10 dni neskôr než v Mikuláši. No podľa máp o slnečných hodinách, máj tu vo Východnej viac slnka, už si nespomínam presne. O úrodnej nive sá snáď môžeme baviť v L. Mikuláši, možno Poprad, Východna je už v takých kopcoch no chránená pred vetrom, väčšinou južný svah, no úrodne až tak nie, buď miesta z ťažkou hlinitou pôdou alebo opačne z celkom piesčitou. Mám šťastie, hoci na mojom pozemku bol kedysi močiar, pôda čierná jak uhol aj kameňou dosť no stromom sa tu vždy darilo rýchlo rásť - už sú vyrúbané. Jednú hrušku mám vedľa hnojiska, druhá Clappová je oplotená pol metra v kruhu pred Slepicami ktoré sa vôkol nej pasú prechádzajú (ich trus je silný a pasú sa tam už 40 rokou), Záhrada v Lipt. Petre 690 m. n. m. môjho otca je to skôr lepšia než horšia pôda, tmavo hnedá piesčito - hlinitá, sipká, no relatívne vetristá rovinka.

Píšem tak veľa aby my tiež iný odboríci odpísali na iných vláknach na odrody ktoré som objavil a nie som si istý, napr. ešte na vlákne Esperenová, skvelá Konferencia sú moje fotky odpovede a otázky, potešili by odpovede takých pánov ako Ing. Fidla a Vysloužil.

A áno, fotky sú moje z vľaňajška okrem Nagevicovej...)