Kanadská borůvka

To si pletete s kamčatskou borůvkou. Kanadské borůvky jsou opravdové borůvky.

Skutečně se mýlíte, píšete o "kamčatské borůvce".

Podivnost by bylo nedat pod borůvku (která je skutečně borůvkou) rašelinu. Na pilinách by ale skomírala též. Pokud budete někdy kanadskou borůvku pěstovat, učiňte pokus, s rašelinou a bez ní- rozdíl je diametrální.

Keříky nám přes zimu lehce pochroumaly přivaly sněhu, prostě to co spadlo ze střech polámalo několik větviček.  Můj dotaz je, zda když ty odlomené větvičky píchnu do země, jestli se chytí  ?

Jak se vlastně množí kanadská borůvka? zatím jsem to nikde neobjevila

díky E.

Vacsinou sa mnozia zo skumavky (in-vitro), da sa aj odrezkami s velice malou uspesnostou - potrebuju specificke podmienky a stimulator na zakorenovanie. Niektore odrody zakorenuju lespie ale skor horsie! A nie v poslednom rade Invitro rastliny su vitalnesie, odrezkove si dlhsie vytvara korenovy system. Zrhnul by som to tak - je to strata casu (jedine ze by ste si chceli namnozit odrodu ktoru uz neviete zakupit).

Dobrý den Borůvky mají obrovské množství plodů, ale postupně jak dozrávají další plody ztrácejí modrou barvu (barvivo antokyan), stávají se slabě zelené, plod je sladký. Jaký prvek je potřeba do půdy doplnit? Děkuji Martin

Uff. To je jav, s ktorym som sa doposial nestretol. Vo vseobecnosti, ked plody rastu a dozrievaju, je vyssia spotreba drasliku rastlinou, ale ci by to pomohlo presne pri tomto jave netusim. Do znacnej miery tu hra ulohu aj odroda. Niektore vyfarbuju plody sytejsie ine menej. Aku pestujetre? Mozno aj menej slniecka v terajsich uprsanych dnoch zohrava ulohu. Ak by to bol deficit niektorych prvkov, myslim, ze by sa to skor prejavilo na listoch ako na plodoch, ale samozrejme sa mozem mylit, kedze som sa s tymto javom este nestretol.
 Robi to takto pravidelne kazdy rok, alebo len tento? Ak mate podozrenie na nedostatok draslika, po opade kvetov mozte skusit prihnojit siranom draselnym. Teraz je myslim na dodavanie zivin pre dozrievanie plodov uz neskoro. Ak mate iny nazor skuste vyzivu na list, dajte vsak pozor, aby ste ich silnou davkou hnojiva nespalili.

Prajem vela uspechov pri dalsom pestovani tohoto vynikajuceho ovocia.

dobrý den, koupil jsem si 3 keříky borůvek a pytel rašeliny (250 l) což mi nebude stačit.. kolik mohu přidat pilin a pokud bych si zajel pro hrabanku je nutná jen z jehličnanů? pokud musí být z jehličnanů pak je jedno z jakého? (smrk, borovice...).. Lze mulčovat i posekanou trávou?díky za odpovědi

Dobrý deň! Ak Vám nestačí 250 l rašeliny, musíte mať riadne veľké kríčiska! Na normálne veľké bežne predávané sadenice Vám 5 kýblov rašelinovej zmesi musí stačiť. Nezabúdajte vnútri jamy fóliou oddeliť rašelinový substrát od ílovice okolo jamy. Neviem, k čomu potrebujete piliny? Stačí hrabanka z ihličnatého lesa. Listovka má moc vysoké pH. Odporúčam aj pár granúl organominerálneho hnojiva. Navrch po výsadbe sa mi osvedčila netkaná textília- bráni vysychaniu cez leto. Travnatý mulč Vám po čase obohatí substrát o dusík, vhodnejšie sú ale spomínané granule. Na textíliu dávam vrstvičku borovéhu mulču. Počas sezóny sa rozkladá, okyseluje substrát a chráni pred vysychaním. Paľo

Zdravím, Paľo. Čučoriedky sa chystám zasadiť aj ja. Čo som čítal, tak jama by mala byť min. 60x60 cm. Na hĺbku tiež nejakých 50-60cm. Stačí takýto rozmer? To by vychádzalo zrhuba do tých 250 l rašeliny. Fóliu na oddelenie jamy sa nechystám dávať, nadobudol som dojem, že to nie je úplne nevyhnutné?  Tretia otázka - ako ďaleko dať sadenice? Odporúča sa na vzdialenosť 1m, čo sa mi zdá veľa. (až tak sa tie kríky rozrastú?) Ide o to, že pri vzdialenosti 1m môžem kopať rovno druhú jamu 60*60*60cm, čo je ďalších niečo vyše 200 l. Stačí ak ich zasadím 30 - 40 cm od seba a okolo sadeníc bude z každej strany 30 cm rašeliny? Vďaka za všetky odpovede.

Dobrý večer! Ak budete kopať jamy o priemere 60 cm a medzery 30-40 cm, potom bude rozostup kríčkov 1 meter. Nemyslím si, že je potrebné kopať tak veľké jamy. Ja som sadil čučky do jam o priemere 40 cm, takže v každej bolo cca 70 l rašelinového substrátu. Substrát som oddelil od okolnej ílovice PVC vrecami, ktoré mi ostali z kupovanej rašeliny. Spomalí sa tak otupovanie kyslosti rašeliny vplyvom karbonátov v ťažkej pôde okolo kríčkov. Odstupy kríčkov mám 130 cm, pretože som ich z nedostatku miesta vysadil vždy medzi vinič na vysokom vedení. Zatiaľ si obidva druhy rastlín neprekážajú a čučky prosperujú. Živiny v substrátu sú počas roka strávené rastlinami alebo splavované dážďami do spodných vrstiev, takže je nutné pravideľne po zime hnojiť kyslými priemyseľnými hnojivami + organické hnojivá, príp. organominerálne granule. Dôležité je zabrániť preschnutiu povrchu substrátu pod kríčkami napr. použitím netkanej textílie. Na preschnutie sú kanadské čučky veľmi citlivé, viac ako na pH substrátu. Paľo