Aká odroda do infikovanej pôdy

Dobrý deň všetkým, 

chcel by som sa iba uistiť, či môžem bez obáv zasadiť nejakú rezistetnú odrodu slivky voči šárke do pôdy, kde sa v súčasnoti nachádza odroda slivky, ktorá je šárkou silno napadnutá. Viem, že by bolo najlepšie dať nový strom jablka alebo hrušky, no práve tam potrebujem vymeniť chorú slivku za zdravú. Napadnutý strom tam rastie cca 7 rokov a chcel by som ho vymeniť napr. za durandziu alebo top taste. Má to nejaké úskalia?

Ďakujem za odpoveď

Nejde o šarku, ale švestka po švestce se dávat nemá z důvodů púdní únavy. Když jsem dávala nektarinku po broskvi (ze stejných důvodů jako vy), udělala jsem pro nový strom jámu 1 x 1 x 0,8m, kde jsem vyměnila zem (dala jsem tam běžnou ze záhonu). Lída

Šarku mimo jiné přenášejí mšice. Uvádí se, že mšice po ukončení sátí z infikovaného stromu má schopnost nakazit další strom po dobu pouze deseti sekund. Pak již není infekční. Z toho vychází i ochranná vzdálenost, od infikovaných stromů lze bezpečně sázet ve vzdálenosti 250 m od nemocného stromu. Šarku lze přenést na zdravý strom taktéž použitím infikovaného roubu, oček. Zda bude infikovaná půda, si přeberte. P

Dobrý večer, zvlášť chcem poďakovať za reakciu od p. Lídy, váš názor si veľmi vážim a na tomto fóre ho rád vyhľadávam. Lebo sú to fundované, presné rady a najmä ide o vaše bohaté skúsenosti. Radosť čítať. Ak sa však vrátim k pôvodnej otázke - úmyselne som spomenul približný vek stromu, teda že slivka na mieste rastie cca 7 rokov. A ak sa dospelý strom dožíva 30 rokov a niekedy aj viac, napadlo ma, že pôda nemusí byť tak veľmi vyčerpaná. Navyše by som ju vo väčšej hĺbke kvalitne pohnojil starším kravským hnojom, prípadne aj drevným popolom zmiešaným so zeminou tak, aby sa nespálili korene, keď do tých miest prerastú. A k tej šárke - podľa mojich informácii je to trochu záhadná choroba, ktorá sa rozširuje a prenáša koreňovým systémom. A moja reálna skúsenosť mi nabáda podľahnúť tomuto názoru - prenášačom vo veľkej záhrade bola divá marhuľa, to bol pravdepodobne pacient 0. Nikdy nemala vošky, naproti tomu stará odroda veľkoplodých sliviek (neviem určiť druh) mala veľmi často kalamitu vošiek, no žiadne prejavy šárky. Mladé slivky ju po pár rokoch pochytali všetky, postupne tie mladé dávam preč a zostali mi už iba táto posledná. Na všetkých predlošlých miestach som namiesto sliviek posadil jadroviny no a už sa z pestrej záhrady stáva takmer monokultúra. Tu sú vyčerpávajúco vysvetlené moje dôvody. 

Jsem na zahradě téměř každý den, oči a paměť mi dobře slouží, ale netroufám si tvrdit, že ten či onen strom nikdy neměl mšice. Některé druhy, odrůdy i jednotlivé stromy téhož mají rozdílný stupeň odolnosti vůči chorobám, jistě záleží i na inf. dávce. Že by docházelo k přenosu pod zemí je otázka-vyloučit se to nedá, snad jen ohněm...