Výpočty postrekovej kvapaliny - stanovenie plochy

Po rokoch postrekovania ovocných stromov som zneistel, či to robím správne. A neviem nikde nájsť správnu metodiku výpočtu postrekových kvapalín pre pesticídy. Problém je v stanovení "plochy".

Prípravky "v malom" sú balené prevážne po dávke na 100m². (Agrobio väčšinou píše: "Vztaženo na 10 l aplikační kapaliny na 100 m².") Logicky vzniká otázka - čoho 100 m²? Susedia postrekujú systémom "jeden sáčok - jeden postrekovač - jedna záhrada". Ja beriem 100 m2 ako plochu koruny počítanú z tzv. pokryvnosti listovím - teda približne príslušný násobok pôdorysu koruny podľa výšky stromu - na každý meter vzrastu koruny jednonásobok plochy pôdorysu. Napr. strom s polomerom koruny 1,5m a výškou 3m bude podľa tohoto výpočtu približne "PÍ krát R na druhú" = asi 7 m² krát výška = 21 m². Toto je teda plocha u tohoto stromu, s ktorou musím v danom prípade uvažovať pre postrek. A teda 5 takýchto stromkov bude mať "plochu cca 105 m²" - teda "jeden sáčok postreku z Agrobio". Podľa mňa, ak toto nedodržím, tak nedostanem príslušné potrebné množstvo účinnej látky na strom. Množstvo aplikačnej kvapaliny je zase iná vec a teraz by som to sem nerád plietol.

Je môj postup správny?

Moje jadroviny  zaberú cca 110 m² záhrady, ale po započítaní výšky koruny je to cca 350m². S peckovinami som tiež na 220m² - aj keď sú to vlastne len tri stromy.

Klobouk dolů před Vaším výpočtem a přístupem k namíchání postřiku.

Nevím nevím, jestli tahle snaha o exaktnost má reálný smysl. Já se kupříkladu snažím vypotřebovat postřik bezezbytku, tzn. míchat jen nezbytně nutné množství.
Množství postřiku potřebné na týž strom závisí na tom, zda má listy, nebo jenom pupeny:
Když aplikuji první posřik proti strupovitosti na "holý" strom (resp. myší ouško), na mé zákrsky potřebuji cca 0,5l postřiku na strom - a to je důkladně ovlhčen i kmen.
Při třetím postřiku začátkem května již stejné množství fungicidu nestačí, má-li být důkladně ovlhčena plocha listů.

Navíc je zjevné, že zatímco jeden zahrádkář pěstuje dvoumetrové zákrsky,  druhý má čtyřmetrové čtvtkmeny. Za smysluplné považuji stanovit přibližný objem postřiku na jeden strom a kontrolu dokonalého ovlhčení. 

Na to aby sa namiešalo najmenšie potrebné množstvo, je nutné tiež z niečoho vychádzať - z nejakých m² niečoho. A nie od kusu stromov. O to mi práve ide.

Samozrejme, holý strom je niečo iného. Tam ide o "vykúpanie" stromu vo fungicíde. Ale už keď zoberiem mšice alebo obalovača, tak (podľa mňa) nie je jedno či dám 2,5g alebo 7g mospilanu (na mojich 8 jabloní). Podľa plochy "presne okometreicky stanovenej" by som mal použiť cca 7g. Ak dám menej, tak to pravdepodobne zdatnejšie jedince prežijú a možno ich to aj posilní. V podstate je to analogické riziko, ako poddávkovať antibiotickú liečbu u pacienta. Potom tu diskutujeme o "červavých jablkách napriek postreku", atď. Primárna príčina ovšem bude s najväčšou pravdepodobnosťou v poddávkovaní, a nie v preparáte samotnom - teda nedodržaní doporučných hodnôt od výrobcu. Aspoň si to myslím.

S mechanickým postrekovačom je človek rád, že má postrek z krku a viem pochopiť, že namiesto napr. doporučených 1000L/ha aplikačnej tekutiny použije "úsporne" jeden postrekovač, pretože by skončil pomerne rýchlo minimálne s tenisovým lakťom. Ale aplikačná tekutina - ako nosné médium - je jedna vec a množstvo účinnej látky je druhá vec. Tu už je "plocha" podstatne dôležitejšia, myslím si.

A teda - ako ju správne stanoviť? Naliať do postrekovača iba 2,5g mospilanu (pretože 8 jabloní zaberie 100m2 záhrady) alebo naliať do postrekovača 7g mospilanu, pretože mi to tak vychádza podľa uvedenej rovnice?

(Doteraz som používal mechanický postrekovač, tak som to až tak neriešil. Ale teraz mám motorový rosič, takže nie je problém pohodlne naliať na stromy hocičo a v hocijakom množstve a to za 5-10 min. Čo mi dáva výraznú strategickú výhodu nad škodcami a chorobami.)

Co za škůdce vás tak trápí?

Rozumím Vám, já stříkám pouze fungicidy (strupovitost, kadeřavost, ev. padlí).
Mám takový dojem, že u fungicidů je aplikovaný objem pořád stejný - pouze se mění koncentrace (a potažmo absolutní hmotnost pesticidu).
Tzn. pokud použiji modernější fungicid - např. strobulinový - rozpouštím ve stejném objemu řádově menší množství pesticidu.
Nedokážu si představit, že bych aplikoval řádově menší objem a přitom očekával stejně dokonalé rozvedení pletivy (u systémových ev. lokálně systémových fungicidů). Analogii s antibiotiky vidím pouze v tom, že aplikuji doporučenou koncentraci - ne menší.
Insekticidy nepoužívám, ale (selským rozumem) hmyz s ním musí přijít do kontaktu - takže je to zase o dokonalém ovlhčení, nebo ne?
Docela by mně zajímal pohled nějakého profíka - pokud vím, tak u benzoylmočovin byly aplikační dávky kolem 100-200gr/ha, u sulfonylmočovin možná i pod 50 gr. Je-li má úvaha správná, aplikovaný objem by měl být pořád stejný bez ohledu na účinnost pesticidu...

Bayerácky Zato je dobrý príklad. Minulý rok (ešte som nemal motorový rosič) som dal ako obvykle "jeden sáčok - jeden postrekovač - jedna záhrada - jeden akútny tenisový lakeť". Jablká boli nakoniec trochu strupovité, nič strašné. Niektoré neboli strupovité vôbec. Medzi susedmi sme to vyhodnotili ako vysoký tlak infekcie v tom roku. Ovšem, aj trochu strupovité sú vlastne strupovité. Takisto ako "trafiť cieľ trochu vedľa je stále len vedľa". Ex post si uvedomujem, že asi houby vysoký tlak infekcie, ale hypodávkovanie Zato. Merpan to už potom nenapraví.

S insekticídmi je to analogické. Mospilan je systémový, takže je rozvádzaný pletivami do celej rastliny. Logicky, keď je ho málo, koncentrácia bude v listoch nízka. Obalovač príde, zakusne, zatočí sa mu trochu hlava, zahučí v ušiach, stupne tlak a pulz - to všetko v dôsledku čiastočnej blokády acetylcholinových postsynaptických receptorov - ale keďže mospilan bude dosť nekoncentrovaný, tak sa tomu obalovaču až tak moc nestane. Po chvíli sa mu prestane točiť hlava, prestane mu hučať v ušiach, znormalizuje sa tlak a pulz. Silnejší jedinec to rozchodí. A zakusne znovu. Hmoty a listov stromu bolo veľa, a tak sa mospilan trochu moc nariedil. A o tom to je. S kontaktnými insekticídmi je situácia podĺa mńa podobná. Zase musia byť v dostatočnom množstve na ochraňovanej plochu. A keď nie je, tak zase budeme medzi susedmi mudrovať o vysokom tlaku škodcov tento rok. Zase budú jablká trochu červivé. Napriek tomu, že sme postrekovali.

A zase sa tak dostávam k spomínaným 100 m2 z príbalových letákov. Ako správne - odborne - stanoviť, že na takýto strom toľko a toľko účinnej látky?

A co mlžné trysky, ty taky ovlivňují spotřebu postřiku.Používám přenosný postřikovač s pumpou ale např.postřikovače do ruky ty udělají naprosto dokonalou mlhu ale s těmi nelze na stromy.Co tedy použít?

Celkom dobrý server na túto tématiku - ktorý som našiel - je http://www.dropdata.org/ Ale celá táto problematika je skutočne dosť problematická. Teoretických informácii veľa nie je. Američania majú aspoň základnú techniku na výpočet aplikačnej plochy - tzv. "tree row volume". A od tejto hodnoty sa potom odpichnú. Oni oddelujú ground area, pesticide area, tree row volume pre priestorové dreviny a pod. Po prepočítaní mojich stromov metodikou TRV som došiel prakticky k tým istým výsledkom, ako pri "hypotetických metrových plošných rezoch koruny stromu" alebo cez "pokryvnost listoví krát pôdorys koruny", atd. Faktom je, že ak sa má príslušná látka dostatočne rozliať po povrchu a teda má mať 100% účinnosť, tak s metodikou "jeden sáčok-jeden postrekovač" asi nevystačíme. Pre plne olistené stromy je nutný aj dostatok nosného média. Zcela jasno v tom stále nemám. Poslal som niekoľko dotazov "odborníkom", ale odpovede došli vyhýbavé.

Já bych to moc nedramatizoval. Používám doporučenou koncentraci a postřikuji jak se říká, do skanutí. Čili než se začnou tvořit čůrky.