Radovan, ak máte problém s opeľovačmi, skúste sa zamerať na podporu samotárskych včiel. Ich veľkou výhodou je, narozdiel od včely medonosnej, že vzhľadom na absenciu zásob z predchádzajceho roka sú nútené navštevovať kvety prakticky za každých okolností. T.j. aj keď je chladno, mrholí, kedy včela medonosná zostáva v úli. Tiež sú viazané na danú lokalitu, nevykašľú sa na Vašu záhradu, keď v okolí začne kvitnúť repka alebo niečo iné atraktívnejšie.
Netreba sa ani veľmi babrať s nejakými domčekmi. U mňa postačovalo len vhodne naskladať stavebný materiál. Jedného suseda som inštruoval, keď ukladal tehly, aby tie na okraji dal s dierami vodorovne. Druhý sused pozdĺž plota ukladal staré škridly s 2 pozdlžnymi dierami. Uložil ich opäť vodorovne a tak, aby diery smerovali ku mne, na juh. Na jar je to krásne oslnené, vyhriate, čo hmyz na vývin potrebuje, preto je to pre nich neskutočne atraktívne. Už druhý rok po uložení tam bol hukot ako pred úľami. Opelenie vynikajúce, aj keď musím uznať, že mi do záhrady lietajú aj včely medonosné od včelárov z okolia (cca 200-300m).
Veľkou výhodou je aj, že samotárske včely nie sú agresívne. Neviem, či vôbec majú žihadlo. Naopak, včela medonosná, najmä v období kvitnutia repky sa stáva veľmi agresívnou (jeden z dôsledkov aplikácie neonikotinoidov). Mám záhradu uprostred dediny a po pár nepríjemných skúsenostiach, kedy moje včely boli počas repky schopné prakticky terorizovať hocičo živé v okolí 200 m, som radšej so včelárením skončil. Samotárske včely sú viazané len na blízke okolie Vašej záhrady, preto je menšie riziko, že dôjde k ich otrave pri zalietavaní napr. na repku.
Trnavsko 145 mnm