Nemám dojem, že by odporúčania v podobných časopisoch boli robené na základe kritéria škodlivosti k necieľovým organizmom. Skôr ide o to, nakoľko je daný prípravok účinný proti cieľovým organizmom a či je povolený.
Stále sa tu bavíme o tom, že calypso nepatrí do kvitnúceho porastu.. To snáď žiaden prípravok, aspoň nie insekticídny. Lenže akýkoľvek systémový prípravok prechádza pletivami a dostáva sa aj do napr. gutačnej vody (malých kvapiek vody vytláčaných z pletív). Včely nezbierajú len nektár, či peľ, ale aj vodu a preferejú práve aj gutačnú vodu, lebo je mäkká. Takže s tým treba tiež rátať, ukazuje sa, že tento pôvod otravy včiel je minimálne rovnako významný než z kvitnúcich porastov. Nehovoriac o vplyve na iné druhy hmyzu, ktoré sú na ošetrené rastliny priamo naviazané a trávia na ich povrchu oveľa dlhší čas - dravé pavúky, ucholaky (škvor),...
K náhradám:
Ako bývalý včelár, ktorý skončil so včelárstvom práve kvôli neonikotinoidom, som neonikotinoidy vyradil už niekedy cca okolo roku 2010. Postupne som prešiel na "bio" režim, vytvorila sa akási rovnováha, škodlivé organizmy sú držané na uzde predátormi, nie chémiou. Zasahujem najmä proti obaľovačom - (madex+biobit) - tam predátori nefungujú. Kvôli voškám roznášaným mravcami mám lepové pásy na stromoch. Proti mravcom bojujem spintorom. Spintor je inak vcelku dosť účinný na mnoho druhov hmyzu, treba ho ale práve preto používať s rozumom, lebo zabíja aj široké spektrum necieľových organizmov. Na mladých broskyniach obaľovač broskyňový je riešený tabakovým výluhom, na starých ho už neriešim. Piliarku riešim výluhom z Quassia amara.
Výsledky sú veľmi dobré, netvrdím, že každý rok vynikajúce. Časovo (treba robiť viac postrekov) aj z hľadiska správneho načasovania je to náročnejšie než použiť nejakú chémiu čo blbuvzdorne všetko vybije. Ale mne to za to stojí, najmä nechcem sám sebe ničiť zdravie keď postreky aplikujem.
Trnavsko 145 mnm