Ja som vlani kúpil 850 kg sliviek v Maďarsku. Boli krásne vyzreté, sladké a šťavnaté. Slivky som ľahko prehnal cez mlynec, alee tak nastavený, aby sa nepoškodili jadrá. Bez cukru, zákvasu a kvasinieek som to dal do plastovej nádrže s objemom 1000 lit. a cez zátku som vyviedol hadicu 1/2 cóla do 10 liit, nádrže s vodou. Slivky sa krásne rozkvasili a ja som len pozoroval, ako tekutá zložka kvasu pomaly stúpa od dna asi do 70% jeho výšky. Nič som nemiešal a ani nepridával. Po asi 5 týždňoch, keď kvasenie zastavilo, pretože v mojej bublátkovej nádrži to už nebublalo, pretože asi sa už uvolnil všetok CO2, skúsil som refraktomerom zmerať obsah cuku v tekutej zložke kvasu a nameral som hodnotu 8%. To sa mi zdalo veľmi veľa a preto som čakal ďaľšie 4 týždne, a každý týždeň som meral obsah cukru, ale tento sa už vôbec nemenil. Mal som veľké obavy, že sa kvas pokazí, alebo bude mať nízku výťažnosť, keď má ešte toľko cukru. Môj strach ma prinútil vyskúšať jeden kotol v páleniici. Výsledok bol maximálne poozitývny. Z mojích 850 kg sliviek som vypálil 118 lit. nádhernej 52% slivovice. Konzultáciou s páleníkmi a vinármi sme dospeli k záveru, že slivky museli byť mimoriadne sladké, cukor v kvase prekvasil do takej miery, že vzniknutý obsah alkoholu v kvase už bránil ďaľšiemu prekvášaniu cukru. Moja slivovica bola hodnee drahá (slivky z Maďarska, doprava, pálenica a iné náklady) ale jej kvalitu hodnotím na 1-. To malé mínus v budúcnosti isto odstránim a záujemcom poradím ako. Žleám každému taký pekný prríbeh so slivovicou, ako som prežil ja.
