Ja som somár. Ja sa ospravedlňujem.
Ja som to zle spočítal. Až teraz keď ste na to upozornili som si to všimol.
Momemntálne mám naložených (už) 9x 500l kvasu. To je 4500l -> 45hl.
Fakt som to zle spočítal. (v čase písanie príspevku bolo 8x500l tj. 40hl)!
Ostatné platí ako som písal.
Zopár postrehov:
- kapustu tlačíme nohami stále na starý spôsob akurát do kameninového súdka. Naspodok sa dávajú 4-5 celých kapustových listov, krajec chleba a hrozno, zaťaží sa kameňom, zakryje deklom, okraj zaleje vodou, nechá sa pri izbovej teplote rozkvasiť a potom do špajze, vydrží celý rok. Dolieva sa len voda po odobratí kapusty aby bola stále pod vodou kvasila dalej.
-rozotriet si na koži pálenku a po vyprchaní voňať ma vôbec nenapadlo. Dá sa to viac rozviesť ako tak otestovať kvalitu pálenky? (ak to nie je vtip)
- pridávanie kvasiniek -> ako po pravde nie je na to čas, ja som často na cestách. Som niekedy vôbec rád že sa dostanem ku príprave kvasu a stihnem to nachystať. Raz to už musím konečne vyskúšať, či to bude mať vpliv.
- striedanie teplôt -> nikdy som si nevšimol že by to malo najaký zásadný vpliv na kvalitu pálenky. JEDINE vtedy ak som zakladal kvas zo skorých jabĺk a vonku bolo fakt teplo (cca nad 12°C v noci). Vtedy treba dávať fakt bacha aby kvas neprekysol. (vtedy dávam tých 7kg cukru na 500l kvasua VIAC vody o cca 15l)
A to sťa/rozťahovanie kvasu a vytláčanie ochrannej atmosféry CO2 nie je až také zlé. Pri nízkých teplotách (cca pod 5°C) už nie sú žiadne vínne mušky, octomilky a podobná háveď. A ani plesne sa nešíria. Hlavné je aby kvas ZAČAL kvasiť skôr ako začne byť teplota pod 8°C kedy sa zastavuje kvasenie (ale aj plesnenie ak je zatvorená nádoba a kvas v poriadku)
- použitie kvasnej zátky -> to je na hoooooooodne dlhú debatu. Tak isto aj utesnené nádoby.
Ja som doma nikdy nevidel u nikoho vzduchotesne utesnovať, ani jeden dedo to nerobil. Ani na jablkách ani slivkách. Základ je rátať ČAS a sledovať TEPLOTU OKOLIA kvasu ako dlho je kvas založený a kde je uložený. Podla toho si prispôsobiť následné otvorenie kvasnej nádoby (či už dekel alebo fóliu/igelit) a nakuknúť dnu ako vyzerá "koláč".
Ak je ešte navrchu suchý bez mušiek (lariev), plesne, povlaku treba pichnúž dnu palicu aby vystúpila štava a tú odmerať. AK má 4,5-5,5 cukornatosti šup do pálenice.
Ak je na "koláči" povlak, pleseň, mušky, larvy... treba zobrať vrchné 2-3 cm, potom spraviť dierku, odmerať cukornatosť a nechať kvasiť alebo ísť páliť.
Ak je koláč ponorený VŽDY skontrolovať chuť kvasu. Ak už chutí ako ocot z pálenia nič nebude, aj keď je cukornatosť 4,0-5,0 alebo menšia
- jednosrotová jablkovica -> zo skúsenosti môžem povedať že 99,5% ludí nerozozná z akých jabĺk je pálenka. Dá sa to. Vtedy ak je vedla seba jablkovica napr. z jonatánok, druhá z kožoviek, tretia z citróniek. Vtedy sa tesne po sebe dajú odsledovať jednotlivé vôňe odrôd a chuť. ALE to musí človek aj poznať ako chutí to ktoré jablko a aj páliť v dobrej pálenici (dokap/úkap sledovať nehnať to atď...)
- 500l je ideál, dobre sa skladujú (všetky vlezú do seba a zeberú miesto 1,5x1,5m v jednom kúte pivnice). Do auta na transport prečerpám pumpou alebo 15-20l kýblami prelejem. Vždy sa snažím to robiť tak aby som nepálil viac ako 1000l naraz.
-> pre zaujímavosť -> skoré jablká (ktoré dozrievajú v auguste) mi dali zo 480l kvasu, 42l 51,6% jablkovice. Jablkovica je hladká, bez pachuti, s výraznou jablkovou arómou, bez ostrého konca a škrábania v krku. Páleničiar (v pálenici páli 44 rokov) povedal že je perfektná, či mu predám 5l... že už hooodne dlho nepil zo skorách jabĺk lepšiu pálenku.