Dřinka - použití

Je otázka, zda se dřínkovice nevyrábí podobně jako některé malinovice, borůvkovice, jahodovice či borovičky. Vypálí se kvas z jablek, řepy, brambor nebo obilí a do nich se naloží ty dřínky (maliny, jahody, jalovec). Po vyluhování se z tohoto macerátu vypálí průtahový destilát. U nezkušených degustátorů tyto destiláty díky svému pronikavému aromatu často vítězí.

V parku v Olomouci jsou "statné" stromy dřínů, úrodu každého odhaduji na 30 kg. Takže mít někde na mezi 5 stromů, máte po problému. Já postupné dozrávání a možnost otřepat přezrálé plody do plachty vidím jako výhodu.

Mám, bohužel,jen jeden exemplář ušlechtilého dřínu ze Slovenska.Každý rok překrásně kvete a plodí.Na kvas je plodů ale málo.Vím, že v obci Šumice (blízko Uh.Brodu) existovala kdysi celá stromořadí a dokonce měli v obci i dřínkové hody.Tedy v září.Zda měli také na hody dřínkovici, nebo jiné produkty, by se dalo možná ještě dnes zjistit.Snad se ozve nějaký tamější pamětník.

Pochádzam z oblasti Malých Karpát, keďže je to vápencový kras, tak sa tu miestami drienkam celkom darí, vačšinou však na dosť exponovaných miestach - majú tam dosť slnka. v lese ich často krát prerástli vyššie stromy a plodov majú iba zopár. Zatiaľ som z Drienok robil iba marmeládu, avšak túžim po pálenke. Internetovaním som zistil, že v Rakúsku sa v určitej oblasti drienkam výrazne venujú, takže to isto musí ísť aj vo vačších objemoch. Možno by to chcelo jeden rok zopár stromov zoťať, a spodné konáre tiež opilovať - kvôli lepšiemu prístupu a možno by to šlo. Len ochrancov prírody to asi až tak nepoteší. 

Těší ma, že ste sa ozvali, aká je ta mameláda a kde je ta oblasť v Rakúsku. Rád bych sa poučil a najprv okoštoval. Sú pekné ušlachtilé odródy, ktoré by nahradily ty staré! "Čo hceš, možeš!"  A.Bas@tiscali.cz

Akurat dnes a zajtra maju festival - Pielachtaler Dirndlkirtag.

Marmelada je velmi chutna, proste chuti trosku kyslejsie po drienkach.

Zdravím.Vidím, že o drienkovici kvôli jej vínimočnosti veľa neviete, tak niečim prispejem.Bývam v Slovenskom krase, kde je drienok v lese ako smrekov na orave.To je prvý predpoklad pri myšlienke páliť drienkovicu.Musíte mať veľa stromov, pretože drienky dozrievajú postupne a jeden strom zbierate aj na 4-krát.Na pálenku sú dobré totižto iba drienky, ktoré po jemnom zatrasení stromu samé spadnú.Potom ich ešte niekto necháva rozložené v skleníkoch, alebo na pôjde aby dozreli, zmäkli a lepšie scukornateli.Takže nechcem nikomu brať vietor z plachiet, ale ak má na záhrade 1 strom, z drienkovice asi nič nebude.Fakt, že sa niekomu strom neprijal ma nijako neprekvapuje, pretože drienka ja náročná na prostredie a rastie len na teplých kyslích pôdach s vápencovým podložím.Podľa mojich pozorovaní takmer výlučne len na svahoch smerovaných na východ a juh.

Čo sa týka samotnej drienkovice.Podľa mňa je to jeden z najlepších destilátoch vôbec.Takže ak vyhrala v Maďarsku drienkovica, vôbec sa nečudujem.Kto vyhľadáva niečo iné ako klasiku(slivku, meruňku, hrušku atď) tomu vrele odporúčam ochutnať drienku.Ale musí byť zo spoľahlivého zdroja, pretože človek v snahe prísť k zisku dokáže divy.U nás je drienkovice dosť, ale v priemere z 5-tich mnou ochutnaných drienok mojim kritériam zodpovedá len jedna.Samozrejme všetko je spôsobené chamtivosťou ľudí, ktorí sypú do kvasu cukor ako do sirupu, alebo chcú ušetriť za vypálenie atď.Pri tej cene sa niekedy ani nečudujem.Na čiernom trhu ide 1L za cca 30-40€.U nás sa jej hovorí aj šusterovica, pretože bývaly prezident Šuster ju dosť reklamoval.Ľudi ale asi odrádza tá cena.Kto by ale skúsil drienkovicu od zberu až po vypálenie, verte,že tá cena by sa mu nezdala vysoká.Tento rok som 150L drienok chodil zbierať 6 dní, a to bol celkom dobrý rok.POZOR: strom drienky okrem toho má aj nejaké čiastočky, alebo vlákna(neviem to presne pomenovať),ktoré sa uvoľňujú pri zatrasení stromu a potom vas svrbí celé telo podobne ako pri styku so sklenenou vatou.Nepomôže ani sprcha .Takže pozor pri zbere a ani v najväčších horúčavách nechodiť v tričku .Kvôli tomu to radšej ľudia kupujú drienky od tých našich opálených spoluobčanov, ktorí si so zberom ale ťažkú hlavu nerobia a zbierajú rad radom všetko.Potom sa kupci čudujú nad výťažnosťou, znali problému to nacukrujú a...

S kvasom netreba robiť žiadnu vedu.Môj recept: na 100l kvasu cca 90l drienok, niekto popučí, niekto nie.Ja ich preženiem mlynčekom špeciálne prispôsobeným aby narušil šupku, ale nerozdrvil kôstky.1-2 kg cukru, doliať cca 6-10l vody (podľa hustoty brečky).Ja nepridávam žiadne enzýmy, kultúrne kvasinky atď.Kvasí to v pohode pri 16-20°C cca 4-6 týždňov.Ak nemáte termýn v pálenici, nič sa nedeje-vydržia podobne ako slivka.Tohto roku mi tych 150l kvasu dalo 14l 50% úžasnej drienkovice s prenikavou vôňou, ktorá veľmi chutí aj ženám.Ak otvoríte dobrú drienkovicu niekde na oslave, o chvíľu sa budete cítiť ako v drienkovom sade.Tú silnú arómu ja osobne mám na drienke najradšej a vôbec sa mi to nejavý ako rušivý moment ako napr.pri čerešni.Ale koľko ľudí, toľko chuti.Už sa teším na ďalší rok 

Nedá mi ešte nespomenúť, že som pil celkom dobrý destilát, kde mal známy kvas drienka: slivka 50:50,nakoľko dozrievajú v podstate v rovnakom období.

Takže toľko k drienke.Štefan

Dobrý deň, pán Štefan.

Ako krásne ste o drienke a drienkovici napísal. zatial sa mi podarilo drienkovicu koštovat iba raz, v Tvarožnej Lhote na Slávnosti Oskoruše, kde prebieha aj degustácia ostatných destilátov. zo zhruba 1300 vzoriek tam bola iba jedna jediná. nebola až tak krásne aromatická, ako ste ju popísal vy, tak ale ani nebola vaša. snáď sa tento rok dostanem do Rakúska na ich festival, čo som písal predtým. No a začiatkom augusta tohto roku som si spravil vylet, k vám do Slovenského krasu. Hlavne za jaskyňami, Betliarom, a Zadielskou dolinou, ale aj som bol veľmi zvedavý na lokálne vína (našiel som dvoch vinárov. Aktívne som pátral aj po drienkovici, ale tam som už bohužial neuspel, iba jedna babička v Krásnohorskom podhradí mi povedala, že dáky jej sused obcas k nej príde po drienky. Pani mala dva celkom pekne stromčeky, obsypané plodmi, dokonca už aj dozrievali.

Rád by som obnovil túto tému a dolpnil zopar informácii čo som pozisťoval od známych, ktorí drienky pestujú.

 Drieň, aj ked rastie vo voľnej prírode, pochádza z Malej Ázie, a na naše územie drieň doniesli Turci, kde sa udomácnil, a potom voľne šíril v prírode. Jedna oblasť je napr. vo Vihorlatských vrchoch.

Kolegyna v práci ma 6 ha sad sliviek, kde okrem nich pestuju aj drienky. Drienky používa na priamy konzum, džem, a drienkovicu. Ta je veľmi cenená, zvyčajne ju nikto nechce predať.
O drienky sa nestará vobec, same rastú dlhé roky. Rodia každý rok, aj ked pridu jarné mrazy, kvety su mrazuvzdorné. Casto je to prvá potrava pre včely.
Korenový systém je mohutný a hlboko koreniaci. Prvé roky slabo rastie (aj preto že buduje korene).

Drienky vylučne striasa, nikdy neoberá.
Osobne mi chuť mi pride kyslá, sem tam niektorá drienka prekvapí. Ale to závisí asi aj od odrody, stanovišta atď. Ona odrodu nevie, sadil to dávno jej svokor. Nove šlachtené odrody co som pocul sú oveľa sladsie.

Drienkovica - pil som iba raz takže neviem porovnať i inými drienkovicami, ašak tu čo som chutnal bola vynikajúca. Chuť príjemne trpká, krásne jemna aróma, ľahká.  Chuť drienkovice si človek zapamätá.

Trošku ma prekvapilo, p. Štefan píše, že zo 150 l kvasu 14 l drienkovice. Pretože za tie desaťročia kolegyna nikdy nemala ciac ako 4 l palenky zo 100 l kvasu. Predpokladám, že znova znova ten cukor hraje rolu.

Ešte k použití drienky, čítal som, že z drienok je dobrý čaj, ktorý sa pije pri hnačke.

Pierre.

Dobrý deň, uvažujem o novej výsadbe a zvažujem aj drienky. Možno som veľa krokov popredu, ale zaujíma ma nie len, ako zabezpečiť ich prospievanie, ale aj to, ako potom úrodu spracovať. Koľko kríkov doporučujete, ak by som chcel robiť drienkovicu? Aký je špeciálny mlynček na prípravu kvalitného kvasu, ktorý drienku naruší, ale kôstku nerozpučí? Dá sa kúpiť, ale upraviť z existujúceho? Ako? Ďakujem za odpovede.