Natírání kmenu vápnem

Hladké kmene sa natierajú celkom fajn, horšie je to pri starších a dopukaných kmeňoch. Včera som sa o tom presvedčil najmä pri broskyniach a marhuliach.

Pre IH: Lucynka stále drží?

Vraj pre elimináciu mrazových poškodení je tienenie ešte o niečo efektívnejšie ako bielenie, aspoň to píšu v staršej literatúre, napr. Blattný, Starý, Nedomlel - Choroby a škůdci ovocných rostlin. Ja som na krajnom SV Slovenska, kúsok od PL a nie príliš ďaleko od UKR hraníc. Vysadil som aj marhuľu - v našej lokalite, pokiaľ viem, marhuľu nikto nepestuje. Minulý rok som ju jednak bielil (na každý prípad, keď už som bielil aj iné stromy) a postavil som z južnej strany aj zástenu. Sľubujem si od toho dlhší čas odpočinku pre marhuľu, neskoršie kvitnutie a tiež, že nebudú mrazové trhliny. V dreve vraj marhuľa znesie mrazy aj málinko cez -30°C, takže ju neobaľujem, taký mráz za posledné roky u nás nebol a hádam ani nebude, len ju tienim a bielim (bielenie je skôr len sanitárne opatrenie pri tienení). Minulý rok to hádam malo pozitívny efekt, stromček zimu prežil, trhliny na kôre žiadne (aj keď pravda - stromček je ešte príliš tenký), kôra pekne hladká, ale ťažko súdiť po 1 sezóne, lebo strom bol vtedy iba práve zasadený. Túto sezónu som tento postup zopakoval, stenu som postavil ešte o niečo vyššiu (2 m vysokú a 1,5 m širokú). Vysadil som túto sezónu aj broskyňu (uvidíme, či sa ujme) - a tá je podľa literatúry ešte o niečo náchylnejšia v dreve na mráz ako marhuľa. Tú budem musieť asi do budúcna "automaticky" každú zimu obaľovať rohožami, kartónom alebo niečím iným... ešte uvidím. Vraj kritických pre broskyňu je už -25°C, čo je v našich podmienkach dosiahnuteľné. Sadil som ju na jeseň, teraz je obalená iba kartónom ako ochrana pred silným mrazom. Keď stromy vyrastú, tak mi ostane asi iba to bielenie, lebo zásteny sa budú realizovať o dosť ťažšie. Jablone a slivky iba bielim a zdá sa mi, že to stačí. Jablone ktoré som "zdedil" a neboli pár rokov bielené - majú mrazové poškodenia. Po tejto skúsenosti si zatiaľ vždy nachádzam čas na "povinné" bielenie kmeňov. Okolo marhulí (vysadil som túto sezónu ešte 1 ks) a broskyne chodim zatiaľ viac "po špičkách" a aj podľa toho čo píšete, že marhule a broskyne majú rozpraskanú kôru - je to asi len potvrdenie toho, že tieto ovocné druhy oproti jabloniam či slivkám ťažšie znášajú výkyvy teplôt a v mojich podmienkach budú potrebovať viac starostlivosti ako napr. jablone. Igor      

Broskev nám přežila -34ºC, odrůda Harbrite.

a mohl byste napsat kde a kdy to bylo? Protože já si nemohu vzpomenout, kde byl v poslední době takový mráz, i když Harbrite má vydržet do -27°. Walter

...

Ariadna: K tomu efektu - podľa mňa sa stromy dajú bez problémov pestovať aj bez toho natierania na bielo, aj keď nejaký efekt to asi predsa len má (redukcia teplotných výkyvov počas mrazivých a slnečných dní v zime s následným znížením rizika mrazových prasklín). Sú ale agrotechnicky oveľa, oveľa dôležitejšie úkony, ktorých benefit je podstatne hmatateľnejší a nepochybný (výchovný rez, zavlažovanie, udržiavanie bezplevelných kruhov, ochrana pred hubovými chorobami a škodcami, prebierka). Marek-TT: jasné že L. drží, na tej poslednej fotke je to vo farbách istej krajiny, mohlo by to byť aj Taliansko, ale nie je 😉 (piros - fehér - zöld). IH

Natírání vápnem si myslím, že má oproti ochraně obalováním i přidanou hodnotu - proti škůdcům a proti houbám(alespoň mě zachránilo štědřenec) Nenatírala jsem, zdálo se mi to jako přežitek. Navíc... natírával děda a nevím proč, celý život v létě, i ostatní ve vesnici(fakt netuším, kde na to přišli) Až mi jednu nepříznivou zimu, nepěkně popraskaly jak ovocné, tak okrasné stromy, doslova se roztrhnuly.(kůra) Od té doby se snažím natírat, zatím jsem bohužel nestihnula a i tak dobře, celý den dneska prší, umylo by mi to zrovna

Jako v Arlingtonu .

Také natírám. Když jsem natíral kmeny starších švestek, praskání to nezabránilo.

Myslíte tím jen popraskanou kůru(která je u švestek normální) nebo opravdu mrazové trhliny? Mě práskla kůra po celé délce stromu, tj cca 180cm a navíc se to v létě pak rozestoupilo cca o 2cm a udělal se zával. Na jedlém kaštanu i na korkovníku - ty dopadli nejhůř, protože byli na nechráněném stanovišti. Do korkovníku se pak dala houba

věřte, nevěřte, ale někdy v březnu, kdy noční teploty budou ještě hluboko pod nulou, si zkuste za jasného počasí v poledne změřit teplotu na ozářené straně kmene stromu natřeného vápnem a nenatřeného. Ucítíte rozdíl. Možná nebudete souhlasit, ale já bílím jen kmeny a silnější větve meruněk a broskvoní doufaje, že tímto způsobem oddálím dobu rozkvětu těchto stromů v letech, kdy průběh zimy je teplotně nadprůměrný. Walter