Cucoriedka (do istej miery je to zavisle od odrody) potrebuje rez. Vie sice rodit aj na starsom dreve, ale hlavna uroda je na jednorocnych vyhonkoch. Najma na tych vyrastajucich z dvojrocneho dreva. Niekto nestriha cucoriedky a aj tak sa docka urody. Ked sa im vsak da rezom pomoct, tak preco nie.
Na druhu stranu, nedostatok kvetov moze sposobit aj nedostatocna zasoba zivin v pode. Cucoriedky znesu hnojenie aj dvoj az trojnasobne viac ako je napisane na obale specializovanych hnojiv.
Na tretiu stranu, na pocet kvetov ma vplyv aj vyraznejsie zatienenie rastliny.
Treba si uvedomit, ze plodne puciky na buduci rok sa vytvaraju uz v tomto roku.
Ku hnojeniu. Rastline treba zabezpecit vo vacsej miere dostatok dusika (siran amonny - zaciatok az polovica sezony - kludne posypat okolo rastlin aj na sneh) a draslika (siran draselny - polovica az koniec sezony - 8-9 mesiac), menej uz staci fosforu a stopovych latok. Cucoriedky ako kyslomilne rastliny prijimaju fosfor v inej zlucenine ako bezne rastliny a preto rastliny nezvyknu prejavovat nedostatok fosforu aj napriek tomu, ze rozbor pody preukazal jeho nizsi obsah v pode. Dusik podporuje hlavne rast a draslik vyzrievanie letorastov. Cucoriedka ma rada vysoky obsah organickych latok (humusu) v pode a najma zo zaciatku nema rada zaburinenie. Buriny rozhodne nevykopavame, lebo cucoriedka ma velmi plytku korenovu sustavu. Obsah humusu mozno zvysit nastielanim napriklad pilin alebo stiepky z ihlicnateho dreva - pri tleni vykazuje kyslu podnu reakciu, ktoru rastliny potrebuju. Ine piliny nepouzivat. Ani popol. Pri nastielani pilinami treba v roku nastielania zvysit hnojenie dusikom asi o jednu tretinu, lebo piliny pri tleni nadmerne spotrebovavaju dusik. Organicke latky sa daju do pody dostat aj hnojenim organickymi hnojivami pre rhododendrony, alebo priamo cucoriedky. Tieto hnojiva sa vacsinou chovaju depotne a ziviny odovzdavaju po mensich davkach dlhsi cas.
Ku rezu. Je vhodne rastline dopomoct ku tomu aby davala co najvacsiu urodu bez extremneho vycerpania (regulacia mnozstva urody a velkosti plodov). Rez sa vykonava v predjari (koniec druheho az zac. tretieho mesiaca, niekedy je to mozne aj cosi skor), lebo vtedy uz je vidno ako rastlina prezimovala (vidno skody aj kvetne puciky). Mlade rastliny sa snazime vychovat k tomu aby vyhnali co najpevnejsie a co najvyssie slahune, aby plody na nich mali co najkvalitnejsi prisun zivin. (vychovny rez) Tenucke konare odstranujeme hned pri zemi. Poskodene konare (polamane od snehu, zveri, omrznute) bud ostranime, alebo odstrihneme iba poskodene casti az do ziveho dreva. Potom odstranujeme konare ktore nam zahustuju ker, alebo rastu smerom do neho. Ker by mal byt presvetleny a vzdusny. Odrody, ktore rastu velmi bujne rezeme menej a odrody ktore rastu pomalsie rezeme viac, aby vyhanali viac rodiveho dreva pre buduci rok. Niektore odrody moc kry zahustuju a stavaju sa z nich metly s mnozstvom tenkych vyhonkov zahustujucich ker. Tam sa treba zatvrdit a rezat vsetky tenke vyhonky, ktore ho nadmieru zahustuju aj ked obsahuju kvetne puciky (su niekolkonasobne vacsie ako listove tak, ze sa nedaju na prvy pohlad zamenit). Prilis vysoke vyhony mozno zakratit, aby z jari na nich narastol rodivy obrast pre dalsiu sezonu. Niektore zdroje uvadzaju, ze ich mozno zakratit az o tretinu. Podla mna vsak treba brat ohlad na habitus a vzrastnost rastliny a aj na to, aby rezom nevznikol prilis velky nepomer medzi narastenym korenovym systemom a hornou castou rastliny.
