Podľa fotografií českobudejovickej Redhavenky aj podľa toho, čo popisuje Mirek, tipujem na problémy vedenia živín v drevitých cievnych zväzkoch na niektorých konároch. To nakoniec vedie k upchatiu ciev, vzniku glejotoku a odumretiu celých konárov. Ochorenie môže súvisieť s povrchovými nekrózami. Preto som sa zadavateľa otázky pýtal na predjarný postrek anorganickými fungicídmi. Na nete sa dajú nájsť rady typu: "U broskvoní jde
především o první a rozhodující postřik proti kadeřavosti broskvoní a suché skvrnitosti
listů peckovin, dále působí proti napadení větévek, větví a kmenů bakteriemi z rodu
Psedomonas a houbami z rodu Valsa (Leucostoma), čímž omezíme výskyt korových nekróz."
Broskyniam aj marhuliam sa lepšie darí na svahovitých pozemkoch. V nevzdušných pôdach na rovine s vysokou hladinou spodnej vody často trpia asfyxiou koreňov, výskytom glejotoku a porúch vedenia živín, predčasným starnutím, apoplexiou, odumieraním konárov... Kolega v minulosti používal na prečistenie ciev u starších stromov zálievku roztokom zmesi bielej, ružovej a zelenej skalice.