Řez mladé révy

Zelené lýko je jistou indícií o životaschopnosti révy, podle mých zkušeností není však zárukou, že míza vystoupí do všech úrovní, kde je lýko zelené. Při tvarování mladé révy je opravdu lepší počkat na rozvití oček a po dostatečném narašení, kdy míza přestává téct, nevhodná očka vylámat.

Myslím, že nejsem s Vámi v rozporu, zastřižením réví do zeleného nic špatného nenaděláme, pouze odstraníme jednoznačně uhynulou část, kterou nemá cenu vyvazovat na tažeň a očekávat, že vyraší. Po zastřižení do živého už (u mladých keřů) nezbývá než počkat, které očko odkud vypučí a nakonec vybrat vhodná očka k dalšímu zapěstování keře.

Dobry den, chcel by som nadviazat na tuto temu strihania mladeho vinica (stolove odrody)….pred zaciatokom strihania v tretom roku mam kmen a niekolko letorastov, a tie najblizsie ku kmenu budem ohybat na tazne. Tu prichadza otazka – citam ze mozem nechat jeden (na jednu stranu) alebo dva tazne (na kazdu stranu jeden) po 6-8 ociek (rynsko-hesenske vedenie). Ci necham jeden alebo dva tazne mi ale pride ako velky rozdiel z hladiska zatazenia vinica. Co je spravnejsie a preco?

A este by som mal jednu otazku k tomu zatazeniu, nerozumiem ako je mysleny popis napr. pre Vostorg (ale aj ine odrody to maju podobne): „4 - 6 oček/m2,  35-45 oček na keř při délce řezu plodného dřeva na 6-10 oček“. Rozumiem počet ociek/m2 ale 35-45 ociek na krik mi je nejasne. Ved ak by som rezal na 8 ociek a dva tazne tak mam na kriku 16 ociek…
Dakujem za vysvetlenie.

Informáciu ohľadom zaťaženia kra očkami by som považoval za veľmi, ale veľmi orientačnú. Ja osobne som sa ňou nikdy neriadil. Okrem toho si myslím, že 35-45 očiek platí skôr pre vedenie na pergole, kde môže ker rásť viac plošne. Pri rýnsko-hesenskom vedení používam rez na dva ťažne po zhruba 8 očiek (každý na jednu stranu) a zvyknem ešte nechávať jeden krátky čapík zastrihnutý na 2 očká ako zálohu. To, či budú dva alebo jeden podľa mňa závisí od sponu výsadby, aby nedochádzalo k zahusťovaniu. Pri kratších sponoch sa bude zrejme rezať iba na jeden ťažeň.

A nechavate na kazdom ocku/letoraste po jednom strapci alebo iba na niekolkych letorastoch? Plodnost by mala stupat po 6 ocko takze najvyhodnejsie by malo byt cca 3-8 ocko... alebo sa mylim?

Na toto tiež nemám presné pravidlo. Prebierku strapcov robím podľa vitality daného kra. Primárne odstraňujem najmä strapce neforemné, napadnuté chorobou, príliš riedke alebo spŕchnuté. Môže sa tak stať, že na jednom kry budú 3 strapce a na druhom 5. Tiež závisí aj od veľkosti strapcov. Ak sú strapce veľmi veľké (1,5-2 kg), nechám ich menej. Pri menších strapcoch (okolo 0,5 kg) si môžem dovoliť ponechať viac. Viac ako 3 kg/ker pri Vašom reze a vedení by som nenechával.

35-45 letorastov po oblomke a nie očiek na ker. Očiek sa necháva viac (okolo 60) aby bola rezerva na oblomku. Všetko je to myslené pri klasickom ukrajinskom tvarovaní viniča, pri spone 3 x 3 m. Väčšinou 4 šikmé kmienky a na každom 1 ťažeň + 1 trojočkový čapík (napr.7+3=10, 10x4=40). Žiaľ české a slovenské zdroje len slepo opisujú údaje zo zahraničia. Nikto už nevysvetlí ako je to myslené, pri akom spone, akom tvarovaní atď. Podstané pre vás bude riadiť sa silou rastu. Ak dostanete 5 metrové výhony, znamená to že ste narezali málo a treba nechať viac očiek. V treťom roku to aj tak bude rásť veľmi silno, no neodporúčam zakracovať výhony pred 15. augustom. Vinič to potrebuje aby zmocnel. Radovan

Takto už tomu rozumím, ale i tak mi to příjde strašně moc, mít 40 letorostů z jedné hlavy, byť prostorově rozděleno do 4 kmínků a několika tažňů... Zvládne to vůbec ta hlava uživit? A z takového počtu letorostů musí být neuvěřitelná násada hroznů... Jaký má tohle smysl, když se tady neustále doporučuje +- 8 oček na tažeň u RH vedení a i tak je u mnoha odrůd potřeba násadu drasticky redukovat? Chápu např. že některé odrůdy potřebují mít pro dobrou úrodu hodně starého dřeva, ale proč by z něj mělo růst takové množství letorostů, když jde pořád o jednu hlavu, tomu nerozumím. Dokáže mi to někdo vysvětlit?

Pri RH vedení moc neskúšajte vypestovať 4 kmienky z jednej hlavy, lebo budete dosť priestorovo limitovaný, hlavne pri nesprávnom spone. Budem sa asi opakovať, ale vykašlite sa na takéto čísla, ich výpovedná hodnota je 0,0000 nič. Režte na 8 očiek+nejaký krátky záložný čapík a pri väčšine odrôd budete úspešný. A prečo je lepšie nechať viac letorastov? Lebo vždy je ľahšie vybrať spomedzi viacerých strapcov len tie naj ako sa spoliehať na to, že kratším rezom dosiahnem kvalitnejšiu úrodu.

A ešte jeden príklad z praxe z môjho vinohradu ohľadom zaťaženia. Mám jeden veľmi starý koreň viniča, môže mať okolo 50 rokov, možno aj viac (sadili ho ešte moji prarodičia). Vyrastajú z neho tesne nad zemou 3 kmienky, je vedený na pergole. Nedávno som počítal, koľko som na ňom nechal dlhých ťažňov (-+ 8 očkových). Bolo ich 20. Okrem toho je tam minimálne toľko isto 1-2 očkových čapíkov. Čiže zaťaženie tohto koreňa je okolo 200 očiek a v lete zaberá plochu vyše 40 m2. Dá sa hádam na základe týchto údajov tvrdiť, že zaťaženie koreňa môže byť 200 očiek? Nedá, hoci ten koreň to v pohode zvláda.

OK, ale to je 50 letý hlava, tam se to dá pochopit, ale my se tady bavíme o tom že chceme porozumnět tomu jak řezat v dejme tomu prvních 2-5 letech a chtěli jsme se dobrat toho jak to bylo myšlené. Teď už je to asi jasné. prostě se postupně navyšuje počet oček podle toho jaký je stav hlavy a podle přírůstků.