Ide to aj (ne)chemicky

Viem, že o BIO ochrane viniča už existuje samostatné vlákno, no tu by som chcel detailnejšie popísať svoj postup ochrany v konkrétnych podmienkach. Upozorňujem, že nie je to univerzálny návod, skôr inšpirácia pre tých, ktorí uvažujú nad niečím podobným, no nevedia ako na to. Príspevky budem postupne pridávať (niektoré aj s fotodokumentáciou) podľa aktuálneho stavu a potreby ošetrovania.

Na úvod by som v stručnosti spomenul pestovateľské podmienky. Vinič pestujem pri Trnave, teplá oblasť, 145 mnm. V opatere mám rodiace odrody Talizman, Rizamat Ustojčivij, Kardinal Ustojčivij, Nero, Moldova a jedna veľmi stará (50, možno aj viac ročná) no name odroda. Všetky sú na pergole, v chránenom priestore medzi domami, plocha okolo 100 m2.

Teraz niečo k samotnej ochrane. Tú sa snažím voliť tak, aby bola v súlade s BIO zásadami, čiže vôbec neaplikujem organické fungicídy a ani insekticídy. Tento rok mám v pláne radikálne obmedziť používanie meďnatých prípravkov a ochranu postaviť na síre a niekoľkých ďalších pomocných látok. Je to aj z toho dôvodu, že nebezpečnejšia býva múčnatka ako peronospóra. Sezónu som odštartoval cez víkend. Výhony sú dlhé cca 70-80 cm, preto som preventívne použil Vitisan (80 g/10 L), spolu s Paraluxom (40 g/10 L) a zmáčadlom (Wetcit). Celkovo som aplikoval 3 L vody, pri danej veľkosti listovej plochy to bohato stačilo. Najbližší postrek plánujem pred kvetom, budem informovať.

Ide to aj nechemicky. Ale bežným dedinským vinohradníkom to budete darmo rozprávať (osobná skúsenosť), tí sú skalopevne presvedčený že bez chémie to nejde. Ešte vás majú za blbca. Prečo sa potom naturálne vína predávajú v michelinovských reštauráciách?

Trh z bioprípravkami za posledných pár rokov krásne rozkvitol, takže je z čoho vyberať. Tohto roku pôjdem na perenospóru prípravkami Chitopron a Cuprotonic. V Cuprotonicu je meď vo forme glukonátu medi, čo je vlastne hnojivo, znižuje dávky medi oproti štandardným prípravkom tuším až 5 násobne.

Predsa nebudem dávať svojej rodine jesť chemické koktejly. A všetci susedia, tradičný chemko-vinohradníci, nech si myslia čo chcú. S pozdravom Radovan

Dopracovať hrozno v tzv. bio kvalite chce veľa úsilia a výber správnych prípravkov je len časť úspechu. Niektorí sa možno aj odhodlajú skúsiť alternatívne postreky, no neurobia tú zvyšnú časť práce (zelené práce, prebierka úrody, výživa,...), ktorá je dôležitá pre dosiahnutie dobrého výsledku. A vinič má tú zlú vlastnosť, že môžete spraviť 5 účinných ošetrení, 6-ste nespravíte a veľká časť úrody bude znehodnotená. Konvenčná chemická ochrana je akási stávka na istotu, kde aj pri zanedbaní niektorých mechanických prác možno docieliť uspokojivý výsledok.

Chitopron a Cuprotonic mám v pláne použiť aj ja

 Tak, tak. V niektorých súkromných vinohradoch vidno biedne korene so zanedbanou výživou aj agrotechnikou. Ich majitelia potom tvrdia že to bez chemky nejde. Treba začať poriadnym obrábaním, potom prejsť na bio postreky. Vitálny ker je odolnejší ker. Radovan

Samozřejmě, že to jde. Bez tvrdé chemi, pesticidů a dokonce i bez všech postřiků. Šlo to tak po staletí, proč by to nešlo nyní?

Ale je to něco za něco. Chemie nám ušetří mnoho sil, hmoho času.

Buď vinař přistoupí na pracnou detailní ruční práci ve vinohradu a zvládne udržet v dobré kondici několik set svých hlav,  nebo sáhne po moderní mechanizaci, chemii a bude mít pod kontrolou x tisíců hlav révy. Často ekonomický zájem převýší určité nedostatky v kvalitě produktu, které u spotřebitele nehrají zásadní roli, nebo je marketing schová.

Použití pesticidů je vždy kompromis.

Šlo to tak po staletí, proč by to nešlo nyní?

Len trochu z histórie. Do roku 1850 európa nepoznala perenospóru, vošku fyloxéru a čiernu spálu viniča. Tie žili dovtedy len na americkom kontinente. O múčnatke si nie som istý tak nechcem kecať. Za Márie Terézie vinič rástol na každom kopčeku (na Slovensku odhadom 80 tis. ha, čo je 5-krát viac než dnes). Okolo roku 1860 začala katastrofa vo Francúzsku, v našich krajoch asi 1880. Najmä fyloxéra zničila niekde skoro všetko, ale ani perenospóra nehrala len druhé husle. Potom prišli samorodáky, ktoré boli na to všetko odolné, ale chuťovo vieme o čom to je... Ušľachtilý vinič sa z toho vysekal už len vďaka štepeniu na podpníky a striekaniu. A tak začala najprv Bordeauxská zmiešanina, potom iné formy medi, síra, neskôr organické fungicídy. A dnes sa strieka na všetko, čo by sa len mihlo okolo viniča. Ochutnať víno, aké pili Rimania, prírodne čisté, dokonca aj bez biopostrekov, je už veľmi veľmi veľká vzácnosť. Radovan

Pridávam aktuálny report z vinohradu. Po dlhšom období upršaného počasia sa dnes znova vyčasilo a citeľne oteplilo. Priam ideálne podmienky pre šírenie hubových chorôb, najmä peronospóry. Zajtra by boli presne 2 týždne od posledného ošetrenia, no nechcel som čakať, keďže tlak chorôb je dosť silný a omeškanie čo i len o jeden deň by sa mohlo negatívne podpísať pod úrodu. Dnes som preto zarobil do tankmixu Thiovit Jet (4 g/L), Cuprotonic (2 ml/L), Chitopron (3 ml/L) a Paralux (4 g/L). Celkovo som použil 3 L postrekovej kvapaliny a bolo to tak akurát. Vidno, že listová plocha sa za tie 2 týždne viditeľne zväčšila. Na najbližšie dni hlásia letné teploty, preto predpokladám, že vinič začne v priebehu budúceho týždňa kvitnúť. Hoci tento postrek som chcel aplikovať tesne pred kvetom, možno budem musieť vzhľadom na priebeh počasia striekať ešte raz. Chcel by som totiž v tomto kritickom období skrátiť frekvenciu postrekov na max. 10 dní.

Dnes som si všimol prvé rozkvitnuté kvety na odrode Nero a na no name odrode. Mal som dilemu, či ešte raz ošetriť pred kvetom. Naposledy som striekal pre 6 dňami a kým vinič odkvitne, bola by to dosť dlhá doba bez ochrany. Preto som dnes použil rovnakú postrekovú zmes ako v som spomínal v príspevku vyššie, akurát som zarobil 4 L. Čo čert nechcel, o hodinu začalo celkom slušne pršať, takže zbytočná práca... Budem to musieť asi čo najskôr zopakovať, kým nie je vinohrad v plnom kvete.

Vinohrad v plnom kvete. Po období dažďov prišlo na rad horúce a v posledných dňoch aj suché počasie, čo bude nahrávať rozvoju a šíreniu múčnatky. Dôkladný postrek tesne po odkvitnutí bude veľmi dôležitý.

Nechcel som už čakať a dnes som strekol vinohrad po odkvitnutí. Mohol som síce ešte 1-2 dni vydržať, no nechcel som predlžovať ochrannú dobu, keďže naposledy som striekal pred 12 dňami. Použil som rovnaké prípravky v rovnakých koncentráciách ako pred kvetom, akurát som musel celkovo zarobiť 5 l postrekovej kvapaliny. Zelená hmota stále pribúda a ešte pribúdať bude. Najbližšie by som chcel ďalšie ošetrenie spraviť koncom mesiaca. Možno sa mi podarí pred tým stihnúť aj zelené práce. Budem musieť však zvoliť inú kombináciu prípravkov, aby sa pozmenil spôsob účinku.