Zimní postřik jádrovin Nitrosanem 25
|
|
|
|
|
|
|
Vinšálek - Diamantový Zahrádkář (1862) - 82.212 (?) 30.1.2014 14:39
Ono jde také o to, že mikroprvky a jejich příjem kořeny, jsou ve vzájemném antagonistické vztahu. Vemi vysoký obsah Cu v půdním roztoku proto může blokovat příjem jednoho či více dalších mikroprvků. U mědi to z hlavy nevím, musel bych to někde hledat.
Navíc Cu zrovna nepatří pro výživu ovocných stromů k těm nejdůležitějším.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
vyslouzil - Diamantový Zahrádkář (18316) - 92.38 (?), 30.1.2014 16:18
Navíc Cu zrovna nepatří pro výživu ovocných stromů k těm nejdůležitějším.
Asi tak. Možná jen ořechy chtějíí nepatrně víc. Nicméně množství mědi ve fungicidech je řádově vyšší než je potřeba rostlin.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
host - 4.7 (?), 30.1.2014 16:46
Velmi dobra otazka... Tam kde sa pouzivaju AJ organicke fungicidy, tam to nie je take zle. Najhorsie su na tom vinohrady na tzv. bio produkty, ci uz ovocie alebo bio vino. Tam su mnohe organicke fungicidy prekliate a zakazane pouzivat a cuduj sa svete, mednate su dovolene (asi tiez nejaky uradnik v Bruseli uvazoval, ze med je tu "dlhsie", tu mozeme povolit). Kedze mednate prostriedky bez organiky zaberaju tazko, tak sa pouzivaju vo vyssich koncentraciach, alebo mozno castejsie... Vinohrady su pekne modre... raz tam budu tazit mednatu rudu. Jeden Rakusak mi tvrdil, ze z auta vidiet, kde sa pestuje bio hrozno, podla mednateho postreku.
|
|
|
|
|
|
|
Paľo. - Diamantový Zahrádkář (1739) - 144.202 (?), 30.1.2014 22:19
V diskúsii o toxicite- meď versus organické fungicídy sa tentoraz zastávam názoru p.Kukyho: "S tou mědí to taková tragédie není, život na Zemi ji potřebuje a využívá ji stamiliony let,..." Tak ako je napr. Fe súčasťou hemoglobínu, je zas Cu súčasťou haemolymfy mäkkýšov. Meď je odpradávna súčasťou prírody, ale organické pesticídy sa dostávajú do kontaktu s prírodou iba pár desiatok rokov. K otráveniu dospelého človeka by musel záhradkár vypiť naraz 2 litre Kuprikolu pripraveného na postrek. Ale on ho nevypije, väčšina medi skončí v pôde, iba mizivé stopy ostanú na rukách, tvári či slizniciach. Oveľa skôr ako meďou sa otrávime zlúčeninou, ktorá je pre náš život oveľa nezbytnejšia- napr. kuchynskou soľou. Neraz som sa v praxi stretol s letálnou otravou domácich ošípaných, ktorým šporlivý gazda vylial do hrantu lák z naloženého mäsa. Prečo sa v ekologických výsadbách používa namiesto mancozebu a.i. svinstiev anorganická síra a meď, napriek tomu, že nebola dokázaná výrazná toxicita mancozebu? Ja si myslím, že je to uplatňovanie princípu opatrnosti vo vzťahu k budúcnosti našej populácie a životného prostredia. Z tých istých dôvodov sa šľachtia plodiny rezistentné voči hubovým ochoreniam. Rovnako sa môžeme spýtať: Prečo sa masívne nerozširujú GMO plodiny? Nezáujem z titulu lobovania chemických koncernov je tiež odpoveď. Otázka z živočíšnej ríše: Prečo sa v celej EÚ stále musí likvidovať ŠRM po zabití HD, oviec a kôz, napriek tomu, že doposiaľ nebol zistený prenos "choroby šialených kráv" na človeka? Pravdepodobne preto, že sú ešte v Bruseli ľudia, ktorí v sebe majú istú dávku zodpovednosti...
PS: Vinohradníci nemusia donekonečna striekať Kuprikol či Champion s 50%ným obsahom medi. Rovnaký účinok má napr. Kocide 2000 s obsahom medi 35%. Ale to oni istotne dobre vedia.
|
|
|
|
|
|
|
host - 4.7 (?), 31.1.2014 10:17
Palo, s tou zodpovednostou panov v Bruseli ste ma dostali.
Vtip je v tom, a na tom si trvam, ak v dnesnej dobe sa chcu profici bio farmari presadit, mat kvalitnou urodou bez organickych postrekov, nestaci pouzitie len povolenych postrekov, ako je napr. med, sira a podobne, ale je potrebne aj radikalne zvysenie pouzivania tychto, na mnohe choroby, menej ucinnych prostriedkov. Z neskodneho mednateho pripravku sa stava nebezpecny vzhladom na mnozstvo, ktore je potrebne aplikovat. Ano, da sa v amaterskych podmienkach aj bez tohto zvysenia, ale len v amaterskych, ked nei je tragedia, ak v zlom roku odide cela uroda. Nasadenie medi v niektorych bio farmach malo alarmujuce vysledky, ked med vyrazne ovplyvnila mikrofloru pody, tieto veci su zdokumentovane. Profik nebude hladiet na nejake vyssie principy. On ma zakaznikov, ktori za bio su ochotni platit viac a on musi pre toto bio splnit iste pravidla, ale ako sa hovori bez straty kvality produktu.
Ja moc na toto bio nabozenstvo nie som, radsej si dam zdrave ovocie, ktore bolo osetrene spravnymi chemickymi latkami, spravne aplikovanymi v spravnu dobu. Tiez ked sa liecim, pouzivam tie najlepsie lieky na danu chorobu (verim lekarom). Mnohe tu pred 10 ci 20 rokmi neboli, ale nevidim v tom problem. Mnohe z nich nasa pecen este nikdy netravila Ak by som sa mal vyhnut napr. antibiotikam a ak by to mal byt len cesnak s medom, mozno by zabral a mozno nie, ale mozno by som si uhnal zaludocne vredy kym by zabral, alebo by ma odviezli smradlaveho od cesnaku na pohotovost...
So sebou by sme tento experiment nerobili. Doprajme aj rastlinkam v nasej zahrade, aj nam ludom tie spravne lieky na nase choroby, ktore nam odporucaju odbornici. Vyhnime sa nejakym modam az sarlatanskym nabozenstvam, ktore nezmyselne zakazuju pouzivanie vysledkov drahej prace v oblasti vedy a vyskumu.
|
|
|
|
|
|
|
Paľo. - Diamantový Zahrádkář (1739) - 215.204 (?), 31.1.2014 22:21
Zdravím pána bez mena s číslom 4.7! Vpodstate s Vami súhlasím, ale diskúsia bola hlavne o medi a jej škodlivosti. Ak máte konkrétne výsledky o zamorenosti pôdy vo vinohradoch, okrem toho čo rozprávali susedia Rakušiaci, dajte ich "do placu". Ani ja nie som priaznivcom extrémov. Tak ako človeku škodí nadmerné užívanie antibiotík v prípade virózy alebo tam, kde by stačil cesnak, med či nastrúhaný zázvor, je rovnako nerozumné, vytláčať klin klinom prehnaným používaním anorganického fungicídu. Na druhej strane je fakt, že rezistencia patogénov sa zisťuje iba pri nadmernom použití moderných organických jedov. Diskutujeme o tom, v akom stave preberú od nás produkčný ekosystém naši vnuci a ich potomci. V tomto smere fandím šľachtiteľom rezistentných odrôd. Táto cesta je pre nás a pre prírodu šetrnejšia. Je mi jasné, že boj s chorobami v sadoch a vinohradoch nie je snadný a reštrikcie používania účinných pesticídov pokračujú. Keď sa však pozriete napr. do talianských produkčných jabloňových sadov, tam akoby žiadne obmedzenia neplatili. O množstvách postrekov bolo v tejto sekcii už veľakrát písané. Takže nebojte, meď nás nezahubí.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
host - 224.63 (?), 2.2.2014 0:31
Je skoro zabavne ak si niekto mysli, ze organicke fungicidy su z principu viac nebezpecne ako anorganicke. ad mednate pripravky. Palo Vy ako zastanca pouzivania medi by ste mali mat tieto fakty v malicku. Uz taky elementarny zdroj ako wikipedia vam da zakladne zdroje informacii. Pozrite heslo organic farming. Sponina sa tam med nie prilis lichotivo. Paradoxne organic ma problem hlavne s organic chemistry. Pritom organicke postrekove latky sa spravidla v pode alebo ucinkom slnecneho ziarenia rychle rozpadaju, ale med v pode zostava. Nehovoriac o podstatne nizsich koncentraciach u organickych fungicidov.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
host - 224.63 (?), 2.2.2014 17:59
Jedna vec v clanku a ani v diskusii nezaznela. Eko farmari casto pouzivaju vacsie davky povolenych chemikalii nez bezni farmari (tych istych chemikalii). Priklad, bolo to v Irsku ci Skotsku... katastroficky vyskyt nejakej choroby, hniloby zemiakov na bio farmach. Kedze ucinne postreky nemohli pouzit, oslovili ministerstvo o povolenie pouzitia mednatych postrekov v davkach, v ktorych uz med preukazatelne poskodzuje ekosystem. Vzhladom na katastroficku a vynimocnu situaciu, ministerstvo im toto jednorazove na isty cas povolilo. Z takych biokrumpiel by som ani nevedel, coho sa bat viac. Medi ci hnilobnych jedov.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|